Zdravím vás, priatelia, pri ďalšom cestopise. Tentokrát sa spoločne pozrieme na Veľkú noc vo svete, kultúru, zvyky a na tradičné jedlá, o ktorých ste v živote nepočuli. Vydajme sa na poznávaciu cestu.
Veľkonočný ostrov je údajne miesto, kde sa začala tradícia kraslíc – vajec. Ostrov sa nachádza sa v Pacifiku, medzi Havajskými ostrovmi a Karibikom. Ľudia, čo žili na tomto ostrove vynašli tento sviatok pred približne 69 420 rokmi. Vedci to zistili zo zachovaných kamenných vajec na tomto ostrove.
Z Pacifiku sa presúvame do Austrálie, kde sa takisto našli kamenné vajcia, tieto už trochu mladšie ako tie na Veľkonočných ostrovoch. V Austrálii majú tradíciu veľkonočného klokana, ktorý vo svojom vaku nosí vajcia a rozdáva radosť. Nenosí však ťažké balvany, nosí vajcia emu alebo pštrosie vajcia, ktoré sa hojne vyskytujú na tomto kontinente.
Ázia. Je jeden z najhorúcejších kontinentov na svete. Preto naši ázijskí susedia slávia Veľkú noc veľmi podobne ako my. Radi sa oblievajú vodou a skáču do vody. Má to metaforický význam, pripomínajú si totiž ako ich predkovia kedysi museli skákať do vody, aby unikli pred premnoženými králikmi.
Na králiky nadviažeme tak, že sa presunieme do Európy. Európania si mylne vysvetlili králiky, ktoré naháňali ľudí v Ázii, pripadalo im to veľmi milé a akurát sa im to hodilo do sviatku, ktorý “vynašli”, okrem králikov do “svojho” sviatku pridali aj jahniatka a kuriatka, pretože sa im to zdalo veľmi milé a zlaté.
Afrika, kontinent s najväčšou púšťou sveta Artur, nazvaná podľa prvého človeka, ktorý tam zomrel a bol beloch. Africký ľud do príchodu Európanov slávil veľmi podobný sviatok Veľkej noci, volali ho, Endpoint night. Z tohto sviatku sa zachoval iba pokrm, ktorý pozostáva z tých najchutnejších zvierat a zeleniny a korenín aké existujú, neskôr ho okopírovali Taliani, volá sa pizza.
Našou poslednou zastávkou na našej poznávacej ceste je Amerika. V Amerike ľudia slávia Veľkú noc rovnako ako v Európe, s tým rozdielom, že majú “lov vajíčok”. V minulosti to bola dosť brutálna zábava, kde hľadali vajcia vtákov, potom ich rozbili a uvarili si praženicu. Dnes je to však inak. Ľudia schovávajú plastové alebo čokoládové vajíčka a nechávajú svoje deti ich hľadať a potom zjesť.
Toto bola naša ohromná púť svetom a históriou Veľkej noci. Verím, že ste si túto okružnú jazdu užili. A aby sa vám hlava z toho nezakrútila, ostatné si radšej nechám nabudúce. 😉
Váš cestovateľ
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.