Milí čitatelia!
Nové číslo Journalu otvárate síce až v apríli, ale nedalo mi, aby som obišla výnimočnú tému a tou sú práve knihy. Dnes máme možnosť čítať rozličnú literatúru. Dokonca sa môžeme rozhodnúť pre papierovú knihu alebo e-knihu či dokonca audioknihy. Zamysleli ste sa však niekedy, aké to bolo byť kedysi? V časoch, keď ešte nebola ani kníhtlač a skoro väčšina kníh nebola pre verejnosť ani dostupná? Ak nie, tak tento článok je určený práve pre vás, pretože sa spolu pozrieme na to, ako to s vývinom knihy bolo. A zájdem aj ďalej ako do starovekého Egypta. 😉
- Na to, aby kniha mohla vzniknúť, musí byť písmo. Dnes už automatická vec, ale pred 6000 rokmi to až také jednoduché nebolo. My však upriamime pozornosť na ríšu Sumerov. Práve tu vznikli prvé hlinené tabuľky rôznych veľkostí, do ktorých sa najčastejšie rylo trstinovými rydielkami a vytváralo sa tak prvé klinové písmo. A aby sme si boli istí, že to neboli len pre nás také nečitateľné znaky, práve najstarší zákonník na svete – Chamurrapiho bol vytesaný klinovým písmom do čiernych čadičových skál, inak nazývaných aj stély.
- No a konečne sa dostávame na ten spomínaný papyrus, konkrétne do starovekého Egypta. Vedeli ste, že papyrus je v skutočnosti výrobok z drene rastliny šachor papyrusový? Toho mali celkom slušne dosť, rástol najmä v delte Nílu a odtiaľ sa rozšíril do Stredomoria, kde ho nahradil drahší pergamen. A tak sa od klinového písma dostávame ku egyptským hieroglyfom. Nimi bola zapísaná kniha mŕtvych. Pravdepodobne bola až 28 m dlhá a obsahovala informácie o posmrtnom živote, na ktorom si Egypťania veľmi zakladali. Okrem toho obsahuje aj Texty pyramíd a Texty rakiev. (približne 2300 p.n.l)
Exotiky bolo nateraz dosť. Presuňme sa do Stredomoria. Tu sa začali najskôr používať voskové tabuľky, do ktorých sa písalo stylusom a nám sa tak mohol zachovať epos Iliada a Odysea, jedno z najstarších pamiatok starogréckej mytológie. My však vieme, že starovek je veľmi dlhé obdobie, ktoré neutvára len jedna ríša. Priestor preto dostal aj slávny vojvodca Alexander Veľký. Spolu so zakladajúcou sa Alexandriou vznikla aj vtedy najväčšia knižnica, v ktorej sa uschovávalo viac ako pol milióna literárnych diel.
- Papyrus či pergamen neboli jediné možnosti. Starovekí Rimania zvykli používať aj codex – doštička, ktorá pripomína voskom potiahnuté dosky. Slúžilo to však poväčšine na krátkodobé použitie. A ako nám dejiny plynú, cca v 6. storočí n. l., papyrus už nie je až taký potrebný a nahrádza ho lepší materiál – pergamen. V skutočnosti je to napnutá, sušená a vyhladená zvieracia koža, ktorá bola oveľa kvalitnejšia.
- Pomaly sa približujeme ku kníhtlači. Ešte pred tým však nemôžeme vynechať kláštory a skriptória. Kedysi bolo známe, že kláštory sú nielen centrom duchovného života, ale aj istej formy vzdelanosti. Okrem toho väčšina ľudí, s výnimkou šľachty a predstaviteľov cirkvi, nevedela čítať a písať. A preto chtiac-nechtiac, kláštory prebrali hlavnú úlohu v prekladaní a prepisovaní najmä náboženských diel, dnes by sme to mohli nazvať aj monopol. Práca to však nebola rozhodne jednoduchá a vyžadovala si hodiny pozornosti a presnosti. Práve z tohto obdobia sa nám zachovalo opäť ďalšie výnimočné dielo a to Codex Gigas- obrovská kniha, ktorá pochádza z 13. storočia. Okrem rôznych dobových záznamov ho zdobia aj iluminácie – knižné maľby.
- Už by sme sa mohli dostať aj na tlačenú knihu, lenže to by nebolo celkom správne. Zatiaľ čo sa Európa v písaní kníh len formovala, už dávno existovala civilizácia, pre ktorú písanie a vznik písma nebolo žiadnou neznámou. Hovorím o Číne. V tom čase už možno hovoriť aj o prvom knižnom bloku. Ešte predtým používali rôzne leporelá či písali na listy z bambusu, ktorý pred tým varili v lúhu. Dokonca čínske písmo zaznamenávalo veštby na korytnačí pancier alebo volské kosti.
A späť do Európy. Doba sa vyvíjala a s ňou aj hľadanie nových možností. Práve tou bola Gutenebergova kníhtlač, ktorá výrazne urýchlila celý proces. Hovoríme o období renesancie, ktoré výrazne pozdvihlo vzdelanosť. Gutenbergova kníhtlač je tiež spojená s cirkvou, a keď to tak mierne povieme, cirkvi spravila škrt cez rozpočet. Keď sa prvá kniha vytlačila – mimochodom bola to práve Biblia, už nebolo potom viac potrebné, aby sa knihy v celej veľkosti prepisovali. Takéto knihy, teda do roku 1500 nazývame inkunábuly – prvotlače. 
- Kníhtlačou sa to nekončí a kniha sa vyvíjala a ešte aj teraz sa vyvíja ďalej. Keď si to však porovnáme, zistíme, že máme oveľa viac možností, ako sa dostať ku knihám a vôbec mať ich dovolené čítať, pretože nie vždy tomu tak bolo. Ako sa hovorí, je dôležité, aby spoločnosť bola vzdelaná a najmä, aby vedela čítať s porozumením. Pretože ľudia, ktorí vedia čítať medzi riadkami, môžu byť prínosom pre spoločnosť a sami dobre vieme, aké dôležité je žiť v prosperujúcej krajine, ktorú si však vytvárame a meníme jedine my – ľudia.
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=_YqYtdPUis4
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe