21.2.2022 – 25.2.2022 boli dni, počas ktorých sa 8. ročník zúčastnil lyžiarskeho výcviku v lyžiarskom stredisku na Kubínskej holi nachádzajúcej sa v pohorí Oravská Magura. Tá nám ponúkla svojich 14 km zjazdoviek, medzi nimi aj freeride zjazdovky, ktoré sme mali možnosť vyskúšať. A síce sme mohli chodiť len vlekmi, ukázalo sa, že to nie je až taká nevýhoda – vyviezli sme sa až na samý vrchol vo výške 1 396 m. n. m., kde sa nám ponúkol pohľad na Západné Tatry a Chočské vrchy.
Počas piatich dní strávených v tomto stredisku nás prevádzala p. uč. Paulíková a p. uč. Štubňa a Raček. Lyžiarskeho kurzu sa ujala lyžiarska spoločnosť FatraSki a odtiaľ inštruktori: Viky, ktorá sa postarala o začiatočníkov v lyžovaní; Martin, ktorý sa popasoval s pokročilými lyžiarmi; Pablo, ktorý mal skupinku začiatočníkov v snowboarde a Marcel, ktorý zdokonaľoval snowboarding pokročilých. Myslím, že môžem za všetk
ých povedať, že sme si každého z nich obľúbili a týmto by sme sa chceli aj poďakovať. Ďakujeme, že ste nás naučili lyžovať/snowboardovať či zdokonalili našu techniku. Naučili sme sa niečo nové a to teraz môžeme využívať nielen v súťažnom, ale aj v rekreačnom smere. A napokon – ďakujeme, že ste to s nami vydržali. Väčšinu času je táto schopnosť viacerými ľuďmi považovaná za umenie. 😉
Ako ale prebiehal tento športový týždeň? Tu je zoznam perličiek:
- Začnime pekne poporiadku a to cestami autobusom – ďakujeme hlavným DJ-om Ondrejovi a Samovi, ktorí nám väčšinu času pílili svojím playlistom uši, no 11/10 bodov získava pieseň od Gipsy Čáve – Si moja hviezda.
- Na vrch kopca vedú dva vleky – aby ste sa dostali úplne hore, potrebujete prestúpiť. Druhý vlek ide cez veľmi strmý úsek, kde väčšina z nás prvýkrát popadala ako hrušky. K tomu, že sme tam boli práve, keď zastavili vlek a zostali visieť na tom strmáku, sa radšej vyjadrovať nebudeme.
- Keď už sme pri tom padaní – freeride zjazdovky sú čisté zlo. Sú tam tzv. bubny a nie sú upravené, čiže ak tam ste nehodili držku, máte od nás rešpekt. (Z nás popadali všetci.)
- Našli sme si na svahu nejakých kamarátov? Skupina pokročilých v snowboarde vraj áno – Ivana zo Sučian zhruba v našom veku, ktorý im vždy pomohol pri pádoch. Ak toto čítaš, ďakujeme za pomoc!
- Opäť nadviažem na skupinu pokročilých snowboardistov – táto skupina najviac chodila cez lesy, kde sa teda diali veci. Najčastejším úkazom bol pád/zaseknutie medzi stromami. Našťastie nedošlo ku žiadnemu zraneniu, ale pri rozprávaní týchto historiek sa viacerí z nás neraz od smiechu chytali za bruchá.
- Spýtali sme sa aj p. uč. Paulíkovej na jej zážitok. Paradoxne pre takmer všetkých „magický“ dátum 22.02.2022 bol pre ňu nezabudnuteľný, pretože sa pokašľalo viacej vecí – odtrhnuté viazanie na snowboarde, zlomená ruka (našťastie jediný vážny úraz za celý výcvik), stratený skipas, batoh odložený v inej lyžiarni, stratený klobúčik z palice a problémy so štartovaním autobusu pri odchode.
- Pre pani učiteľku bol teda utorok deň, kedy sa kazilo, čo sa mohlo, no pre viacerých z nás to bola streda. Kritický tretí deň. Vtedy sme padali najviac. 😀 A mám taký pocit, že jeden z nás v ten deň pri páde ohol inštruktorovi Martinovi palicu. Našťastie, hneď na druhý deň priniesol novú.
- Možno sa to nezdá, no aj tri hodiny lyžovania na vleku spravia veľký rozdiel, ako keby sme chodili lanovkami. To neustále státie nám spôsobovalo takú únavu, že sme skoro všetci v autobuse cestou domov zaspali ako bábätká.
Asi budem hovoriť za všetkých, keď poviem, že týchto päť spoločne strávených dní na svahu bola príjemná zmena po dvoch rokoch, kedy sme nemohli nikam chodiť. Načerpali sme mnoho skúseností, ale hlavne zážitkov a mali sme možnosť utužiť kolektív spoločným športovaním. Dúfam, že o pár rokov, keď si na tento týždeň spomenieme, vynoria sa nám len tieto vtipné a pekné chvíle spolu.
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe