More mojej duše

Aj v súčasnosti môže byť autor neznámy. Neplatí to len o ľudovej tvorbe. 🙂 More moje duše vzišlo asociatívnou metódou z radov gymnazistov.

More mojej duše 1

Hlboký hluk

Starý šum chladnej čajky 

Nekonečná duša 

čierna ako more 

Oblieka si vlhký neoprén 

Zima bicykluje do srdca 

Zasnívali sa mi oči 

Chaos šepká: ááááá

keď more do duše chce vkročiť 

Skaly tvrdo hladkajú vlny

V nich sa topí svedomie 

Preto keď človek padá do záhuby 

cíti v sebe vlnenie 

Fantázia nás drží na hladine 

Duša šumí, ale more nie 

Smútok, či sklamanie 

Keď kyslík klesá na dno 

Krehkosť pláva do prístavu zavolať pomoc 

Imaginárna nevedomosť im bráni nájsť ma 

skoršie ako smrtka 

More mojej duše 

Len prepálená plťka

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

More mojej duše 2

Ááá! Skríkla duša.
Ááá! Duša stratená.
Hlboko som do vody vesmírnej
Skočiť musela,
Aby sa v hluku strachu neutopila.
Hľadala len pokoj v chlade,
Kyslík deštrukčný.
V rozumovom mori nepochopená.

Príliv nehy strieda odliv
Peny krvavej.
Stále nie je mŕtva.

Šum. Nádych. Ticho…
Nádych,
Výdych nádeje.
Predsa nie je mŕtva.