Vianočné priznania i vyznania

Michal Balko: Spomienka – Christmas isn´t a season. It´s a feeling.

Asi do mojich siedmich rokov sme každý rok trávili Vianoce u starých rodičov. Robili sme tak preto, lebo sme ešte bývali v byte a nebolo dostatok miesta u nás, tak sme Vianoce trávili u starých rodičov. Vtedy som ešte veril na ‘‘Ježiška‘‘, a preto ma krstná vždy večer zobrala na prechádzku, nech môžu ostatní pripraviť darčeky.  Ale ja, ja som vždy oponoval, lebo som  veľmi túžil po tom, aby som ho raz prichytil pri čine. Nikdy sa mi to však nepodarilo, lebo ma vždy krstná zobrala na tú prechádzku.

Keď som sa jej spýtal, že prečo ho nemôžem vidieť, vždy mi povedala: „Christmas isn’t a season. It’s a feeling.“  Vtedy som tomu ešte nerozumel a bol som spokojný s odpoveďou. Lenže raz som bol príliš zvedavý, uhryzol som ju do ruky a ušiel som jej. Bežal som naspäť ku domu starých rodičov, vtrhol som dnu a pristihol som ho. Samozrejme že to nebol Ježiško, ale môj starký. Bol som taký nadšený, že taká slávna osobnosť je moja rodina, až pokým sa ma nespýtali, kde je krstná.

S mojim kúskom neboli veľmi spokojní a za trest som dostal to, že môj ocino rozbalil MOJE lego (pôvodne som ho mal dostať pod stromček) a začal ho skladať predo mnou. Bol som z toho zdesený, lebo to mi ešte nikdy nespravil.  Nehral som sa s ním až do Silvestra.

Ocino bol veľmi kreatívny vo vymýšľaní trestov. Vždy, keď som niečo vyviedol, tak vymyslel trest vzťahujúci sa na môj čin. Chýba mi.

…

Martin S. Chalupka: Nie je dôležité, čo je pod stromčekom, ale kto je okolo neho

Boli Vianoce ako každé iné, až na to, že sme boli iba traja. skôr ako sme sa začali jesť, rozkrojili sme jablko a dali si oblátku s medom. Keď prišiel čas rozbaľovania darčekov, rozbalil som si najväčší darček a dostal som PlayStation 5. Tváril som sa šťastne, ale vo vnútri som bol smutný, lebo sme neboli celá rodina spolu. Nie je dôležité, čo je pod stromčekom, ale kto je okolo neho.

…

Dominik Ťapaj: Vianoce celý rok

„Ľudstvo začne byť skutočne šťastné len vtedy, ak si kúsok Vianoc ponechá vo svojej duši v  každom ročnom období.“

(Helen Steiner Rice – americká spisovateľka)

Prichádzajú k nám Vianoce, počas ktorých opäť prežijeme vianočný zázrak – narodenie malého Ježiška. Mal by sa narodiť hlavne v našich srdciach ako najväčšia láska, ktorou chceme obdarovať našich najbližších ako aj všetkých na okolo. Keď sa zíde celá rodina okolo vianočného stola, spoločne pociťujeme lásku a radosť a prajeme si aby tieto pocity trvali čo najdlhšie. Verím, že rovnaké pocity prežívajú ľudia po celom kresťanskom svete. Preto, ako sa píše v citáte, ak by sme si ponechali kúsok Vianoc vo svojom srdci po celý rok, určite by sme dokázali zažívať pocit šťastia každý deň. Veď kto z nás by si neprial, aby boli Vianoce každý deň.

…

Alžbeta Marčeková: O Vianociach

Vonku biela snehová perina. Vrždiaci sneh pod nohami, keď kráčame do kostola za hlaholu zvonov…Vnútri rozvoniava ihličie, medovníčky, pomaranče. Od všadiaľ počuť vianočné koledy, alebo známe frázy zo starých rozprávok. Toto sú Vianoce, aké poznáme.

Ľudia sa snažia z týchto sviatkov spraviť sviatky hojnosti. Štedrý večer je pre mnohých naozaj štedrý. Ľudia do Vianoc investujú veľké prostriedky. Chcú si dopriať hojnosť jedla, darčekov, zábavy, oddychu. Dokonca aj stromčeky a ozdoby podliehajú módnym trendom. A tak sa už od skorej jesene obchody predbiehajú v reklamách na dokonalosť.

Ale o čom Vianoce naozaj sú? Niekedy mám pocit, že ich pravý zmysel a čaro úplne zmizli. V našom kresťanskom svete znamenali Vianoce príchod svetla do tmy, príchod Božieho dieťaťa na tento svet.

Naši predkovia si to pripomínali viac stavaním betlehemov, ako zdobením stromčekov. Stolovanie bolo tiež omnoho jednoduchšie. Ľudia tiež hodovali, ale z “domácich zdrojov”, a nie z rôznych exotických pochúťok. Aj darčeky sa dávali, no nie také honosné a drahé ako dnes. Dnes je to mnohokrát o súťaži, kto dá viac. Vytratil sa symbol obdarovávania – ako Boh obdaroval nás Božím Synom, tak sa aj my obdarovávame.

Vianoce by mali byť o tom, s kým ich strávime. Čo pri tom prežívame a nie o tom, aké veľké a drahé dary sme dostali. Tiež sa nemusia pod dobrotami prelamovať stoly. Ani na štedrý večer nemusíme zjesť toho niekoľkonásobne viac,ako inokedy. Vianoce nesú prívlastky ako sviatky pokoja, radosti, štedrosti. Majú byť štedré najmä na lásku, pohodu, pozornosť voči druhým. Na to treba mať najmä dobré srdce a nie plný účet.