Michal Balko: Spomienka – Christmas isn´t a season. It´s a feeling.
Asi do mojich siedmich rokov sme každý rok trávili Vianoce u starých rodičov. Robili sme tak preto, lebo sme ešte bývali v byte a nebolo dostatok miesta u nás, tak sme Vianoce trávili u starých rodičov. Vtedy som ešte veril na ‘‘Ježiška‘‘, a preto ma krstná vždy večer zobrala na prechádzku, nech môžu ostatní pripraviť darčeky. Ale ja, ja som vždy oponoval, lebo som veľmi túžil po tom, aby som ho raz prichytil pri čine. Nikdy sa mi to však nepodarilo, lebo ma vždy krstná zobrala na tú prechádzku.
Keď som sa jej spýtal, že prečo ho nemôžem vidieť, vždy mi povedala: „Christmas isn’t a season. It’s a feeling.“ Vtedy som tomu ešte nerozumel a bol som spokojný s odpoveďou. Lenže raz som bol príliš zvedavý, uhryzol som ju do ruky a ušiel som jej. Bežal som naspäť ku domu starých rodičov, vtrhol som dnu a pristihol som ho. Samozrejme že to nebol Ježiško, ale môj starký. Bol som taký nadšený, že taká slávna osobnosť je moja rodina, až pokým sa ma nespýtali, kde je krstná.
S mojim kúskom neboli veľmi spokojní a za trest som dostal to, že môj ocino rozbalil MOJE lego (pôvodne som ho mal dostať pod stromček) a začal ho skladať predo mnou. Bol som z toho zdesený, lebo to mi ešte nikdy nespravil. Nehral som sa s ním až do Silvestra.
Ocino bol veľmi kreatívny vo vymýšľaní trestov. Vždy, keď som niečo vyviedol, tak vymyslel trest vzťahujúci sa na môj čin. Chýba mi.
…
Martin S. Chalupka: Nie je dôležité, čo je pod stromčekom, ale kto je okolo neho
Boli Vianoce ako každé iné, až na to, že sme boli iba traja. skôr ako sme sa začali jesť, rozkrojili sme jablko a dali si oblátku s medom. Keď prišiel čas rozbaľovania darčekov, rozbalil som si najväčší darček a dostal som PlayStation 5. Tváril som sa šťastne, ale vo vnútri som bol smutný, lebo sme neboli celá rodina spolu. Nie je dôležité, čo je pod stromčekom, ale kto je okolo neho.
…
Dominik Ťapaj: Vianoce celý rok
„Ľudstvo začne byť skutočne šťastné len vtedy, ak si kúsok Vianoc ponechá vo svojej duši v každom ročnom období.“
(Helen Steiner Rice – americká spisovateľka)
Prichádzajú k nám Vianoce, počas ktorých opäť prežijeme vianočný zázrak – narodenie malého Ježiška. Mal by sa narodiť hlavne v našich srdciach ako najväčšia láska, ktorou chceme obdarovať našich najbližších ako aj všetkých na okolo. Keď sa zíde celá rodina okolo vianočného stola, spoločne pociťujeme lásku a radosť a prajeme si aby tieto pocity trvali čo najdlhšie. Verím, že rovnaké pocity prežívajú ľudia po celom kresťanskom svete. Preto, ako sa píše v citáte, ak by sme si ponechali kúsok Vianoc vo svojom srdci po celý rok, určite by sme dokázali zažívať pocit šťastia každý deň. Veď kto z nás by si neprial, aby boli Vianoce každý deň.
…
Alžbeta Marčeková: O Vianociach
Vonku biela snehová perina. Vrždiaci sneh pod nohami, keď kráčame do kostola za hlaholu zvonov…Vnútri rozvoniava ihličie, medovníčky, pomaranče. Od všadiaľ počuť vianočné koledy, alebo známe frázy zo starých rozprávok. Toto sú Vianoce, aké poznáme.
Ľudia sa snažia z týchto sviatkov spraviť sviatky hojnosti. Štedrý večer je pre mnohých naozaj štedrý. Ľudia do Vianoc investujú veľké prostriedky. Chcú si dopriať hojnosť jedla, darčekov, zábavy, oddychu. Dokonca aj stromčeky a ozdoby podliehajú módnym trendom. A tak sa už od skorej jesene obchody predbiehajú v reklamách na dokonalosť.
Ale o čom Vianoce naozaj sú? Niekedy mám pocit, že ich pravý zmysel a čaro úplne zmizli. V našom kresťanskom svete znamenali Vianoce príchod svetla do tmy, príchod Božieho dieťaťa na tento svet.
Naši predkovia si to pripomínali viac stavaním betlehemov, ako zdobením stromčekov. Stolovanie bolo tiež omnoho jednoduchšie. Ľudia tiež hodovali, ale z “domácich zdrojov”, a nie z rôznych exotických pochúťok. Aj darčeky sa dávali, no nie také honosné a drahé ako dnes. Dnes je to mnohokrát o súťaži, kto dá viac. Vytratil sa symbol obdarovávania – ako Boh obdaroval nás Božím Synom, tak sa aj my obdarovávame.
Vianoce by mali byť o tom, s kým ich strávime. Čo pri tom prežívame a nie o tom, aké veľké a drahé dary sme dostali. Tiež sa nemusia pod dobrotami prelamovať stoly. Ani na štedrý večer nemusíme zjesť toho niekoľkonásobne viac,ako inokedy. Vianoce nesú prívlastky ako sviatky pokoja, radosti, štedrosti. Majú byť štedré najmä na lásku, pohodu, pozornosť voči druhým. Na to treba mať najmä dobré srdce a nie plný účet.
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe