Začneme zhurta. Väčšina ľudí zlyháva v dávaní darčekov. Každý z nás si spomenie na nejaký zlý, strašný, desivý… alebo aspoň menej uspokojivý darček, ktorý dostal a musel predstierať radosť.
Anonymná anketa v škole odhalila tieto nevydarené darčeky: šuštiakový kabát, obťahovačky pod šušťiaky, pokazená kefa na vlasy, detská kozmetika z Dráčika, vonná sviečka, ktoré nevoňala príjemne, detské ponožky,vešiak, dáždnik s „babičkovským“ vzorom, make-up pre iný odtieň pokožky.
Tiež sa vyskytli nešťastné situácie, napríklad dostať to isté od dvoch ľudí alebo keď jeden súrodenec dostal iPad a druhý tašku na kolieskach. Najčastejšia vec, na ktorú sa opýtaní sťažovali, bolo oblečenie. Na ich obranu – väčšina opýtaných bola vďačná a spokojná s darčekmi.
Let’s get to point. Prečo sa toto deje? Prečo sme takí nešikovní vo vymýšľaní darčekov?
Psychológia hovorí, že obdarujúci sú sebeckí. Opantáva ich posadnutosť momentom odbaľovania darčeka. Okolo balíčkov je zvykom hrať sa hru top-secret, baliť ich do obalov a za každých okolností tajiť, čo sme druhým pripravili. Nedávajú darčeky zadarmo, odmenou im je šťastie v očiach, prekvapenie a vďačnosť obdarovaného.
Toto je len odpozorovaný fakt a nie výčitka. Tento psychologický výskum má pokračovanie. Práve preto, že obdarujúcim ide o moment nadšenia a šoku, majú tendenciu vyberať fancy darčeky. Dobrým príkladom je kávovar.
Obdarujúci by si pravdepodobne vybrali kávovar naľavo – zložitý, veľa funkcií, používateľ však musí 10 hodín študovať návod a možno si nakoniec aj tak bude každý deň robiť to isté latte. Obdarovaní, ak nepijú veľa druhov kávy alebo nemajú veľkú rodinu, by si pravdepodobne vybrali kávovar napravo, ktorý by aj vedeli používať. Tento fenomén dokazujú aj štatistiky:
V prvom prieskume vidíme, že obdarujúci mali tendenciu vyberať fancy zložité darčeky, zatiaľ čo v druhom prieskume sa hodnoty celkom vyrovnávajú. Mnohí obdarovaní ocenia darčeky, čo potešia oko tak isto ako darčeky, čo sú funkčné a nezapadnú v skrini.
V USA je každoročne vrátených množstvo darčekov v hodnote 70 biliónov dolárov. Ekonomicky je to mrhanie.
Nuž, analýza je síce pekné, ale aký darček vybrať? Inšpiráciou vám môže byť ďalší článok.. Here are some my tips:
#1. POVEDZ, ČO CHCEŠ
Ukazuje sa, že darčeky, ktoré si obdarovaní želali, boli oveľa viac uspokojivé. Nie vždy je moment prekvapenia nutný. Určite pomôžete aj svojej rodine/priateľom/spolužiakom/kolegom, keď pred sviatkami naznačíte, čo by ste chceli.
#2. PENIAZE
Ak ste rodič, možno najlepšou voľbou pre vaše dieťa (najmä tínedžera) sú peniaze. Zároveň ich môžete naučiť s nimi rozumne hospodáriť.
#3. NIEČO VIAC OSOBNÉ?
Peniaze alebo spotrebiče sú skôr neosobné a nákladné darčeky. Ručne vyrobený darček zahreje vašich blížnych pri srdci a za roky si spomenú, že ste kvôli nim stratili nejaký ten čas a nie peniaze. <3
ZDROJE:
Psychologické fakty, obrázky a štatistiky som čerpala z videa z kanála The Atlantic: https://youtu.be/Q9UUu2JBQB0
Ďalšie komediálne krátke video o ekonomickej nezmyselnosti vianočných darčekov: https://youtu.be/6sEkeEFH7uw
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.