Začneme zhurta. Väčšina ľudí zlyháva v dávaní darčekov. Každý z nás si spomenie na nejaký zlý, strašný, desivý… alebo aspoň menej uspokojivý darček, ktorý dostal a musel predstierať radosť.
Anonymná anketa v škole odhalila tieto nevydarené darčeky: šuštiakový kabát, obťahovačky pod šušťiaky, pokazená kefa na vlasy, detská kozmetika z Dráčika, vonná sviečka, ktoré nevoňala príjemne, detské ponožky,vešiak, dáždnik s „babičkovským“ vzorom, make-up pre iný odtieň pokožky.
Tiež sa vyskytli nešťastné situácie, napríklad dostať to isté od dvoch ľudí alebo keď jeden súrodenec dostal iPad a druhý tašku na kolieskach. Najčastejšia vec, na ktorú sa opýtaní sťažovali, bolo oblečenie. Na ich obranu – väčšina opýtaných bola vďačná a spokojná s darčekmi.
Let’s get to point. Prečo sa toto deje? Prečo sme takí nešikovní vo vymýšľaní darčekov?
Psychológia hovorí, že obdarujúci sú sebeckí. Opantáva ich posadnutosť momentom odbaľovania darčeka. Okolo balíčkov je zvykom hrať sa hru top-secret, baliť ich do obalov a za každých okolností tajiť, čo sme druhým pripravili. Nedávajú darčeky zadarmo, odmenou im je šťastie v očiach, prekvapenie a vďačnosť obdarovaného.
Toto je len odpozorovaný fakt a nie výčitka. Tento psychologický výskum má pokračovanie. Práve preto, že obdarujúcim ide o moment nadšenia a šoku, majú tendenciu vyberať fancy darčeky. Dobrým príkladom je kávovar.
Obdarujúci by si pravdepodobne vybrali kávovar naľavo – zložitý, veľa funkcií, používateľ však musí 10 hodín študovať návod a možno si nakoniec aj tak bude každý deň robiť to isté latte. Obdarovaní, ak nepijú veľa druhov kávy alebo nemajú veľkú rodinu, by si pravdepodobne vybrali kávovar napravo, ktorý by aj vedeli používať. Tento fenomén dokazujú aj štatistiky:
V prvom prieskume vidíme, že obdarujúci mali tendenciu vyberať fancy zložité darčeky, zatiaľ čo v druhom prieskume sa hodnoty celkom vyrovnávajú. Mnohí obdarovaní ocenia darčeky, čo potešia oko tak isto ako darčeky, čo sú funkčné a nezapadnú v skrini.
V USA je každoročne vrátených množstvo darčekov v hodnote 70 biliónov dolárov. Ekonomicky je to mrhanie.
Nuž, analýza je síce pekné, ale aký darček vybrať? Inšpiráciou vám môže byť ďalší článok.. Here are some my tips:
#1. POVEDZ, ČO CHCEŠ
Ukazuje sa, že darčeky, ktoré si obdarovaní želali, boli oveľa viac uspokojivé. Nie vždy je moment prekvapenia nutný. Určite pomôžete aj svojej rodine/priateľom/spolužiakom/kolegom, keď pred sviatkami naznačíte, čo by ste chceli.
#2. PENIAZE
Ak ste rodič, možno najlepšou voľbou pre vaše dieťa (najmä tínedžera) sú peniaze. Zároveň ich môžete naučiť s nimi rozumne hospodáriť.
#3. NIEČO VIAC OSOBNÉ?
Peniaze alebo spotrebiče sú skôr neosobné a nákladné darčeky. Ručne vyrobený darček zahreje vašich blížnych pri srdci a za roky si spomenú, že ste kvôli nim stratili nejaký ten čas a nie peniaze. <3
ZDROJE:
Psychologické fakty, obrázky a štatistiky som čerpala z videa z kanála The Atlantic: https://youtu.be/Q9UUu2JBQB0
Ďalšie komediálne krátke video o ekonomickej nezmyselnosti vianočných darčekov: https://youtu.be/6sEkeEFH7uw
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe