Ako vždy premýšľam, upratujem si myšlienky a pomaly si uvedomujem, že ostáva pár dní do Vianoc. V prvom momente si povzdychem, ako rýchlo ten čas ide, začnem uvažovať o darčekoch, čo komu kúpiť, aké koláčiky sa budú piecť. Z upratovania až takú radosť nemám, ale patrí to k tomu.
Občas mám pocit, že keby nebolo toľko reklám, ani neviem, že Vianoce prichádzajú. (Samozrejme, ironicky.) Zastávam názor, že sa na najkrajšie sviatky roka musíte naladiť a musíte ich cítiť vo vnútri. Pesničky vám môžu pomôcť k vianočnej atmosfére, ale tá rýchlo vyprchá. Aký je potom skutočný význam Vianoc?
Osobne si nemyslím, že sú to len darčeky, večera a staré dobré filmy. Malo by to byť skôr obdobie, kedy sa všetci staneme naozaj ľuďmi. Čo znamená, že vieme byť na seba dobrí, milí, pomáhať si a zastaviť sa. Zvlášť v dnešnej hektickej dobe, keď sa stále za niečím ponáhľame, by sme mali vedieť povedať „stačilo“. Okrem toho je dobré vedieť oceniť druhých i seba, vyzdvihnúť svoje silné, ale aj slabšie stránky a byť šťastný. Možno sa opýtate, čo znamená byť šťastný? Ja nepoznám správnu odpoveď a myslím, že ani taká nejestvuje. Je to tak abstraktný pojem, že každý si pod ním môže predstaviť niečo iné. Pre mňa byť šťastná znamená byť do veľkej miery spokojná, sama so sebou, so svojím životom. Všetky tie darčeky vás môžu spraviť spokojným, ale na ako dlho? Mohla by som takto pokračovať ďalej a rozoberať všetky možné filozofické otázky. No vrátim sa späť k téme.
Nadviažem ďalšou otázkou. Často sa sama seba pýtam, prečo toľké milióny ľudí oslavujú Vianoce? Ide o kresťanský sviatok a na zemi sú ďalšie iné náboženstvá, ktoré majú odlišné učenie. Tak to som to chápala, ale čím som staršia, vidím a rozumiem, že Vianoce nie sú len pre nás kresťanov. Sú pre všetkých, ktorí majú otvorené srdce a príjmu doňho ďalších ľudí. Sú o láske. Opriem sa trochu o Bibliu. Práve z nej môžeme vyčítať, že Ježiš prišiel na svet, nielen aby nás vykúpil, ale aby nás naučil milovať. A ak máte pocit, že dnešná spoločnosť je skôr egoistická, začnite od seba a uvidíte svet z iného pohľadu, krajšieho a oveľa lepšieho.
Prajem vám pekné Vianoce, aby ste boli so sebou spokojní, a úspešný nový rok. Ak viete, že vám niečo tento rok nevyšlo, je to v poriadku. Znamená to, že pravý čas ešte len príde.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.