Rozhovor s Alžbetou Jurečekovou, absolventkou Evanjelického gymnázia v Martine

Kto alebo čo ťa priviedlo na túto školu? Chcela si ísť aj niekam inam?

Na evanjelické gymnázium som sa rozhodla ísť v podstate hneď, ako som zistila, že ho otvárajú. Prepojenie kresťanskej školy a bilingválneho vyučovania sa mi veľmi páčilo a takisto predstava, že budem súčasťou formovania školy od jej začiatku. Prihlášky som si podávala už v 8. ročníku nielen sem, ale aj na Bilingválne gymnázium v Sučanoch. Prijali ma aj do Sučian, ale vedela som, že chcem ísť viac na Evanjelické gymnázium do Martina, takže voľba bola jasná.

 

Bolo pre teba výhodnejšie ísť z ôsmeho ročníka ako z deviateho?

Myslím, že pre každého je lepšie niečo iné. Ja som nemala dôvod čakať ďalší rok. Deviaty ročník mi, čo sa týka vedomostí, vôbec nechýbal a ani som si nevšimla výrazné rozdiely vo vedomostiach mojich starších spolužiakov. Nemyslím si ale, že to bolo výhodnejšie. Všetci sme rovnako zmaturovali a nezáleží na tom, či sme mali 18 alebo 20 rokov.

 

Myslíš, že si sa rozhodla správne?

Určite áno, evanjelické gymnázium mi dalo veľmi veľa, a to nielen do ďalšieho štúdia. Spoznala som skvelých ľudí, veľa sa naučila, hrala v školskom divadle a aj sa dostala do New Yorku či Cernu.

 

Keď si prišla na túto školu, aké si mala pocity? Chýbala ti stará trieda? Našla si si nových kamarátov?

Všetko bolo nové, tak trochu iné. Samozrejme, chýbali mi bývalí spolužiaci a pre nikoho z nás nebolo úplne jednoduché spoznávať nových. V tomto nám ale  veľmi  pomohol Summer EGMT Camp pred prvým ročníkom, kde sme sa všetci spoznali a už prvý deň školy sme si neboli úplne cudzí.

 

Ako vyzerala škola, keď si na nej začala študovať?

My sme nastúpili ako druhý ročník na škole a keďže sme ešte nemali novú budovu dočasne sme mali triedy na Východnej nad jedálňou. Iba päť tried a zborovňa.

 

Aký bol tvoj prvý dojem z učiteľov?

Prvý dojem bol veľmi dobrý, keďže väčšinu sme spoznali už na campe v priateľskejšej atmosfére. Učiteľský zbor nebol veľký a oba ročníky aj so všetkými učiteľmi sme boli len na jednej chodbe, takže sme sa všetci rýchlo spoznali.

 

Zmenili sa počas piatich rokov tvojho štúdia?

Hlavne sa nám väčšina učiteľov vymenila. Mnohí odišli a ešte viac ich prišlo, ako sa škola rozrastala. Tí, ktorí si s nami prešli celým štúdiom, sa veľmi nezmenili, ale postupne sme si s nimi vytvorili bližšie vzťahy.

 

Ktorý ročník bol pre teba najťažší? Prečo?

Keď sa nad tým s odstupom času zamýšľam, určite druhý. V prvom ročníku sme väčšinu času trávili angličtinou a aj keď to vôbec nebolo jednoduché, tak v druhom prišiel väčší šok. Zrazu sa pridali všetky ostatné predmety v angličtine, a tak trochu sme si odvykli učiť sa na toľko rôznych predmetov. V konečnom dôsledku to ale nebolo také náročné.

 

Z čoho si maturovala?

Maturovala som z matematiky, fyziky a ako voliteľný predmet som mala ešte chémiu. Vedela som, že chcem robiť niečo interdisciplinárne, takže som si vybrala viac predmetov, ktoré ma zaujímali. Popri maturite z angličtiny som si spravila aj štátnicu z angličtiny, čo mi pomohlo dostať sa na brigádu v jazykovej škole.

 

Čo si chcela potom študovať? Rozhodla si sa nakoniec inak?

Rozmýšľala som nad rôznymi prírodovednými oblasťami. Biofyzikou, materiálovým inžinierstvom a rôznymi inými, medzi ktorými som sa nevedela úplne rozhodnúť a ani som si nimi nebola istá. V priebehu 5. ročníka som narazila na matematicko-počítačové modelovanie, čo teraz študujem už  tretí rok.

 

 Si spokojná?

Áno veľmi. Je to náročná škola, ale pre mňa je to dobrá výzva a hlavne viem, že nebudem mať problém s uplatnením po škole. Matematické modely a metódy sa využívajú vo všetkých oblastiach nášho života a už bude len na mne, čím konkrétne sa budem zaoberať.

 

Čo si myslíš o našej škole? Odporučila by si ju niekomu?

Všetkým túto školu vrelo odporúčam. Veď preto si ju vybrali aj obaja moji súrodenci. Mne dala do života veľa a myslím, že má potenciál byť do budúcna ešte lepšou.

Aký je tvoj najkrajší zážitok z tejto školy?

Najlepšie zážitky boli, samozrejme, väčšinou tie mimo školy. Keď sme sa so spolužiakmi dostali do New Yorku, Cernu vo Švajčiarsku, Po stopách Luthera do Nemecka. Inou formou sme sa niečo naučili a k tomu aj výborne spolu zabavili. Boli to zážitky, ktoré by som bez tejto školy len ťažko získala a som za to veľmi vďačná.

Rozhovor pripravila Anna Jurečeková.