Nicolas Vanier: Bella a Sebastián

Autorka recenzie: Alžbeta Marčeková

 

Sebastián vyrastá uprostred Alpskej prírody v malej dedinke ako sirota u starého Césara. Zažíva množstvo dobrodružstiev. Omnoho radšej ako do školy, chodí sa túlať prírodou. Na svojich potulkách stretne veľkého bieleho psa. Spriatelí sa s ním a túlajú sa spolu. V okolí však škodí zver, ktorá trhá ovce. Všetci upodozrievajú Sebastiánovu kamošku Bellu. Sebastián sa ju rozhodne zachrániť a skryť. Stávajú sa veľkými priateľmi. Bella sa napokon stane súčasťou rodiny. Príbeh sa odohráva počas 2. sv. vojny. Cez hory pomáhajú utekať židom a v dedinke sa usídlili aj Nemci. Vyhráva priateľstvo a vernosť. Sebastián je chlapec, sirota, samotár, miluje prírodu, počerný, huncút, asi 6-ročný, mama bola asi cigánka.  „Chlapcovu tvár pohladil horúci dych a on sa rozplakal v úľave, že ju predsa len našiel, a v strachu, že ju predsa len stratí.“ Chlapcova radosť a obavy vyjadrujú jeho vrelý vzťah ku psovi.

Kniha opisuje krásu alpskej prírody, vojnové časy, ale  najmä vrúcny vzťah, aký môže vzniknúť medzi psom a človekom. Aj keď mu zo začiatku ľudia nedôverovali.