Všetci sme zaznamenali zmeny v slovenskej spoločnosti za posledný rok. Bolo by ťažké si ich nevšimnúť. Udialo sa toho naozaj veľa a nie zrovna pozitívneho. Naša spoločnosť sa rozpoltila najmä kvôli rozdielnym politickým názorom a ako národ stagnujeme. Namiesto riešenia vážnych problémov, ako napríklad stav slovenského zdravotníctva, sa riešia veci, ktoré majú iba navodiť občanom pocit, že sa niečo naozaj robí. Pomerne veľkej časti ľudí chýba schopnosť kritického myslenia a tieto fakty im unikajú. Z výsledkov minuloročných parlamentných volieb možno pozorovať, že slovenská spoločnosť uprednostnila istotu a sľuby pred možnosťou niečo pozitívne zmeniť.
Pozorovať zmeny. Tieto zmeny však neprispievajú k budovaniu slovenskej demokracie, ktorá je momentálne ohrozená. Zrušenie špeciálnej prokuratúry či NAKA ohrozilo našu demokraciu, pretože tieto páky hrajú kľúčovú úlohu vo vyšetrovaní káuz, ktorých hlavný aktéri dnes sedia a hlasujú v parlamente. Výrazné zmeny nastali v ministerstve kultúry, ktoré pobúrili veľkú skupinu občanov. Zmena v RTVS, odvolávanie riaditeľov Bibiany a SND alebo čerstvo zrušené IKP. Ľudia bojujú petíciami a protestami. Ani to nestačí k pozitívnej zmene. Nič sa nedeje a je len otázkou, kam až to môže zájsť. Tento negatívny obrat rozdelil spoločnosť na dva tábory.
Výrazným dôvodom rozpoltenosti verejnosti je fakt, že veľká skupina ľudí začala spochybňovať fakty, prestali dôverovať vede a niektorí dokonca prestali brať do úvahy isté fyzikálne zákony. Najmä jednoduchšie ovplyvniteľná skupina obyvateľstva trpí strachom pochádzajúcim z prijímania zavádzajúcich informácií zo strany politikov či médií. Mnohé médiá sú považované za ideologicky alebo politicky zaujaté a informácie sú často podávané cez filtrovaný objektív. Toto oslabuje schopnosť kritického myslenia a selektovania pravdivých informácií a ľudí to rozdeľuje. Tvoria sa skupiny v online priestore, ale i na pracoviskách či dokonca v rodinách. Tvoria sa skupiny na základe podobnosti politických názorov a názorov na momentálnu situáciu. Spoločnosť zagresívnela a namiesto asertívnej výmeny názorov môžeme pozorovať ostrejšie argumentovanie, verbálne napádanie či vulgárne vyjadrenia a urážky. Problém týkajúci sa nielen obyčajných ľudí, ale i vládnych predstaviteľov, ktorý by mali ísť ľudu príkladom. Vo vláde sa takéto prejavy stávajú čoraz častejšie a zrkadlenie do spoločnosti je neprehliadnuteľné.
V tejto dobe by sme sa ako spoločnosť (či už celý národ alebo skupina priateľov) nemali deliť do táborov a snažiť sa presvedčiť druhú stranu o správnosti a pravdivosti nášho názoru, ale naopak akceptovať tieto rozdiely a overovať si informácie porovnávaním viacerých zdrojov. Sloboda spočíva v možnosti výberu a v schopnosti používať svoje kritické myslenie.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.