Autorka: Andrea Cuľbová, 4.ročník
Vstupujeme do ateliéru Martina Novysedláka, učiteľa výtvarnej a grafického dizajnu, ktorý spája tradičné umenie s modernými technológiami a organizovaním umeleckých podujatí rozširuje kreativitu aj ďalej.
Cesta: Výtvarnú navštevoval už od prvého ročníka a pokračovať umením bola preňho prirodzená cesta. Na strednej škole študoval umelecké odlievanie kovov vrátane sôch a pokračoval vysokoškolským štúdiom výtvarnej výchovy a umenia. Vo vyšších ročníkoch sa špecializoval na grafický dizajn. Dnes prepája počítačovú grafiku a maľbu.
Umenie a výchova: Na otázku „Čo hľadáte u svojich žiakov?“ odpovedá: „Kreativitu. Práce nikdy nie sú rovnaké, každý študent má svoju techniku, vyjadrenie, zmýšľanie. V umení sa neškatuľkuje.“
Kreativita, cit pre estetiku a farbu alebo priestorové videnie slúžia ako stavebný pôdorys, ktorý musia žiaci rozvíjať. Podľa Martina Novysedláka je dôležité začať od základov. Začať na papieri. Robiť skice. Mať zvládnutú kresbu, maľbu aj grafiku.
Rolu pedagóga v tomto procese vníma takto: „Na začiatku sa človek hľadá. Pod vedením učiteľa skúša nové metódy a učí sa. Časom si vytvorí svoj vlastný štýl, ktorý musí učiteľ pomôcť rozvíjať, nie obmedzovať.“
Projekty: Jeho kreativita presahuje hranice učebne. Je organizátorom dvoch umeleckých projektov.
Prvý projekt Môj proces vznikol ako výstava jeho vlastnej tvorby doplnenej módnou prehliadkou tričiek zdobených sieťotlačou. Neskôr sa projekt rozšíril, pridali sa ďalší umelci, lokálni a aj zo zahraničia, a stal sa z neho Náš proces. Dnes už to nie je len klasická expozícia malieb, zapojili sa aj iné druhy umenia ako je hudba, tanec, umelecké filmy, fotografia alebo sochárstvo. Mladých môžu prilákať aj DJi.
Druhý projekt sa nazýva Street artové sympózium a prináša umenie do ulice a pre všetkých. Ľudia sa stretnú, vytvárajú a spájajú rôzne techniky.
Osobná tvorba: V osobnej tvorbe sa venuje špecifickému štýlu maľby, vďaka ktorému je ľahko rozpoznateľný. Odmieta totiž maľovať tvár, ktorá je tradične považovaná za kľúč k identite ľudí. Napriek tomu dokáže v čiernych siluetách zachytiť osobnosť a črty osôb tak, že sú spoznateľné. Jeho diela okrem toho hrajú výraznými pestrými farbami.
Nekončí to však pri plátne. Pomocou grafických programov upravuje originálnu tvorbu a pohráva sa s farebnosťou, až vznikne celá séria obrazov.
Umenie ho napĺňa, je upokojujúce a zároveň je jeho prácou. Na otázku o motivácii rázne odpovedá: „Nedá sa nemaľovať.“
Šport ako múza: Okrem umenia je aj vášnivým športovcom. Krásna Turčianska kotlina, v ktorej žijeme, nám otvára mnoho možností. Rád si chodí zabehať, jazdiť na bicykli alebo vyraziť do hôr. Jeho slová: „Šport a príroda dokážu inšpirovať k novým námetom, dávajú nám energiu. Práve to je moja múza.“
Rada pre mladších: Keď sa ho spýtame, akú radu by dal svojmu mladšiemu ja, odpovedá: „Nebrať si toľko práce. Človek potrebuje čas pre rozvíjanie svojej identity. Je dôležité nájsť rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Nestačí len spánok, treba aj čas napríklad na prírodu a inšpiráciu.“
Zdroje: 
Náš proces
Street artové sympózium
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.