Interview s politikom z kresťanského spektra (predsedom Kresťanskodemokratického hnutia) sa rozhodli urobiť tretiaci Rastislav Hvizdák, Ivan Nechala a Matúš Vozárik. Prečo? Zaujala ich osobnosť politika a športovca v jednej osobe.
Prečo ste išli do politiky?
Už ako stredoškolák som cítil, že ak chceme, aby sa v našej krajine žilo lepšie, musíme my sami priložiť ruku k dielu a byť aktívnymi. Keď som ako 19-ročný spoluzakladal klub Kresťanskodemokratickej mládeže v Levoči, veril som, že toto je cesta, ktorá môže priniesť ovocie pre spoločnosť. Bol to aj prirodzený vývin – už ako študent som sa venoval práci s mládežou, organizoval podujatia, stretnutia či
tábory. Robiť niečo pre druhých bolo pre mňa samozrejmé. Dodnes to tak cítim, politika je služba.
Odkedy ste kresťanom a ako ste sa dostali k viere?
Som vďačný, že celoživotný dar viery si nesiem z rodiny.
Čo považujete za svoj najväčší životný úspech?
Úspech býva klamlivý. Za omnoho dôležitejší považujem vnútorný pocit, svedomie. Celý svoj život sa snažím konať tak, aby som mal čisté svedomie a mohol sa ľuďom pozrieť kedykoľvek do očí. To je dôležitejšie než akékoľvek športové, pracovné či spoločenské víťazstvá.
Čo sú vaše 3 najdôležitejšie hodnoty?
Je ich mnoho. Ale veľmi dôležité sú spravodlivosť, vytrvalosť a poctivosť.
Veríte, že na Slovensku bude raz dobre?
Bez debaty. Ak by som neveril, nemohol by som robiť to, čo robím. Veľmi rád diskutujem a stretávam sa s mladými ľuďmi, lebo práve oni sú nositeľmi nádeje, že tu bude stále lepšie. Slovensko má veľmi veľa aktívnych mladých ľudí, ktorí nesedia so založenými rukami a nie sú ľahostajní k tomu, čo sa deje okolo nich. Kým našu spoločnosť tvoria takíto ľudia, nemusíme mať žiadny strach o budúcnosť. Totiž nič nepríde samo od seba, o lepšiu budúcnosť treba zabojovať a usilovať sa o ňu každý deň. Každý tam, kde je a tak, ako môže. Potom bude naozaj lepšie.
Prečo KDH nemalo svojho kandidáta do prezidentských volieb?
Na Slovensku sa aktuálne zvádza historický zápas o právny štát, demokratické vedenie krajiny i o to, či budeme naďalej stabilnou súčasťou Európskej únie, NATO a slobodného sveta, alebo sa krajina neakceptovateľne postaví na stranu vojnového agresora. Aby sme v tomto kľúčovom zápase netrieštili sily, rozhodli sme sa podporiť kandidáta, o ktorého sa pri týchto otázkach možno oprieť a zároveň má najväčšiu šancu uspieť. Slovensko staviame nad stranícke záujmy.
Súhlasíte s odlukou cirkvi a štátu?
Téma odluky cirkví od štátu je niektorými politickými stranami pravidelne zneužívaná, aby získali pozornosť v snahe politicky zaujať. Čo je však dôležité, na konci roka 2019 bol demokraticky a bez rozporov prijatý zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností. Na jeho znení sa zhodli expertné skupiny zo strany štátu i cirkví a zákon bol potvrdený ústavnou väčšinou. Tento zákon odráža spoločenskú vôľu v parlamentnej demokracii a v dnešnej situácii je to najvhodnejšie riešenie.
Aký je váš názor na súčasného pápeža a jeho výroky?
Pápež František je pápežom dialógu, odvahy otvárať aj náročné témy i snahy hľadať nové formy evanjelizácie. Mnohí ho označujú za proroka dneška. Ja si pri jeho mene osobitne spomínam na návštevu Slovenska, počas ktorej nám i svetu ako jeden z hlavných odkazov opakovane zdôrazňoval milosrdenstvo. Myslím, že toto je poslanie každého z nás – byť milosrdnými a usilovať sa o pokoj a jednotu napriek rôznym pohľadom a skúškam. Mrzí ma, že mnohé jeho vyjadrenia sú vytrhávané z kontextu do strohých odkazov, ktoré však nemôžeme pochopiť bez naštudovania si celku. Kontext je dôležitý v každej oblasti života, o to viac pri odkazoch hlavy Cirkvi.
Čo sú podľa vás najväčšie problémy v školstve?
Slovenské školstvo má pred sebou veľa výziev. Dlhodobo zdôrazňujeme, že mnohé deti dnes nie sú šťastné a obávajú sa budúcnosti. Jednoznačne im treba konkrétnymi opatreniami pomôcť, aby vychádzali zo škôl pripravené na reálny život v 21. storočí a najmä ovládali zručnosti, ktoré ich uživia. Finančne treba ešte viac motivovať duálne vzdelávanie. Učiteľov treba odbremeniť od prílišného tlaku a stresu, znížiť im priemerný úväzok aspoň o hodinu týždenne a za ich prácu im dať náležitú plácu. Treba zvýšiť počty asistentov, logopédov, psychológov a zmeniť nastavenie z frustrácie na motiváciu. A zároveň je nutné urobiť poriadok vo financovaní škôl tak, aby mali jedného pána a učitelia mohli namiesto zbytočnej byrokracie učiť. Dnes ich zaťažuje aj preto, lebo škola sa namiesto jedného
ministerstva zodpovedá naraz viacerým inštitúciám.
Keby ste mohli odstrániť jednu „vec“ zo Slovenska, čo by to bolo?
Závisť a rezignáciu mnohých ľudí na dianie okolo seba.
Akú myšlienku by ste odkázali našim spolužiakom, mladým ľuďom?
Nikdy sa nevzdávajte ideálov a nebojte sa mať vznešené ciele. Iba tak dokážete veľké veci, ktoré pomôžu premieňať tento svet na lepšie miesto pre všetkých.
Ďakujeme za rozhovor.
Foto: www.dennikn.sk
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe