Keďže som jednou zo študentiek ZMAK-u, ktorý sa venuje tvorbe nášho Journalu, rozhodla som sa pozrieť na novinárske pravidlá. Od profesionálnej žurnalistiky nemáme až tak ďaleko. Je to trochu privilégium, dáva nám právo a moc šíriť informácie – pero je predsa mocnejšie ako meč. Ale s právami prichádzajú aj povinnosti, a s mocou zodpovednosť. Tieto pravidlá určuje žurnalistická etika, na Slovensku je to Etický kódex novinára.
Celý problém začal v devätnástom storočí, keď sa mnoho ľudí začalo pozerať na noviny s pohŕdaním práve kvôli nedostatku zodpovednosti. Niektoré štáty, napríklad USA a Francúzsko si začali zakladať vlastné pravidlá, ale Medzinárodné zásady žurnalistickej etiky vznikli až oveľa neskôr. Deklarácia ministrov štátov zúčastnených na Európskej konferencii konanej v Prahe v decembri 1994 uznáva, že novinári majú právo prijímať vlastné samoregulačné normy, a jednou z nich je práve náš Etický kódex novinára.
Tak si ho zhrňme, možno aj s príkladmi.
Prvý článok Etického kódexu hovorí o jeho účele. Určuje „stanoviť záväzné pravidlá správania pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vydávajú periodickú alebo neperiodickú tlač v printovej alebo digitálnej verzii určenú pre šírenie v Slovenskej republike“ – čo zahŕňa aj nás, na našom ZMAK-u. Sme fyzické osoby vydávajúce periodickú tlač v digitálnej verzii. Taktiež má informovať verejnosť o etických zásadách žurnalistiky – to zahŕňa vás ostatných, mimo nášho ZMAK-u.
Druhý článok informuje o základných princípoch práce novinára. Menované sú tieto: osobná sloboda, spravodlivosť, slušnosť, nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov. Prvé tri má novinár svojou prácou presadzovať v spoločnosti, posledné tri sú témou tohto čísla nášho časopisu. Ako novinári publikujúci na internete sú žiaci tohto ZMAK-u zároveň viazaní aj Kódexom preberania obsahu na internete Interactive Advertising Bureau Slovakia.
Tretí článok opisuje podmienky vzťahu medzi novinárom a verejnosťou. Novinár je povinný overiť si každú informáciu, ktorú chce zverejniť. A tu sa dostávame k najrozšírenejšej téme tohto čísla – dezinformácie, hoaxy, podvody. Veľa z nich sa šíri v sociálnych médiách práve kvôli tomu, že ľudia často zdieľajú bezmyšlienkovito, nielen bez overenia, ale mnohokrát aj bez čo i len pokusu o kritické zmýšľanie. Pravidlo o overovaní informácií z aspoň dvoch zdrojov zabraňuje podobnému správaniu pri novinároch. A ďalej, „ak novinár zistí, že zverejnil nesprávnu informáciu, je povinný spraviť všetko pre jej bezodkladnú opravu aj bez vyzvania ktorejkoľvek z dotknutých strán alebo redakcie.“
Ďalšie pravidlo tohto článku určuje, že „novinár je povinný vždy uvádzať zdroj svojich informácií, ak nie sú tieto informácie všeobecne známe, alebo sa nepovažujú za všeobecne známe v odvetví, ktorému sa novinár venuje. Zdroj neuvádza v prípade použitia utajeného alebo dôverného zdroja. Takýto zdroj môže použiť v súlade s ustanoveniami tohto Etického kódexu o využití mimoriadnych zdrojov.“ To znamená, že čitatelia majú možnosť skontrolovať si zdroje sami, rozhodnúť sa, či ich považujú za dôveryhodné, a či novinár dáta z nich interpretoval správne. A hoci to môže vyznieť samoľúbo, ako príklad použijem seba – moje zdroje na tento článok nájdete na jeho konci.
Novinár má právo i povinnosť odmietnuť uverejniť nepravdivé, skreslené alebo neúplné informácie. Ako príklad tentoraz uvediem našich susedov, Čechov. Hejtman Jihomoravského kraje Michal Hašek platil serveru Parlamentní listy, aby o ňom písal oslavné články – dokonca za peniaze kraja. Keďže český Etický kodex novináře zahŕňa veľmi podobné pravidlo – „odmítat jakýkoli nátlak na zveřejnění nepravdivé, nebo jen částečně pravdivé informace“ – ide o úplatkárstvo a porušenie žurnalistickej etiky naraz.
A keď sme teda pri úplatkoch, „novinár pri výkone svojej práce alebo v súvislosti s ňou neprijíma dary alebo iné výhody, ktoré by mohli ohroziť jeho nestrannosť a objektivitu, alebo ktoré sa dajú chápať ako pokus o ovplyvnenie jeho práce. Výnimkou z tohto pravidla sú bežne poskytované drobné reklamné predmety a občerstvenie na tlačových konferenciách a iných podujatiach určených verejnosti a zástupcom médií.“ Aspoň najesť sa môžeme.
Ďalší článok určuje pravidlá vzťahu medzi novinárom a objektom jeho záujmu, čiže osobou alebo organizácii, o ktorej píše. Ide najmä o ochranu súkromia – novinár nesmie zverejniť súkromné informácie dotknutej osoby s výnimkou prípadov, kde ide o otázku verejného záujmu. Novinár nesmie ani zverejniť celé mená osôb podozrivých z trestnej činnosti ak zverejnenie nepredstavuje verejný záujem. Novinár nesmie podnecovať nenávisť, intoleranciu alebo diskrimináciu, najmä založenú „na rase, svetonázore, náboženskom vyznaní, etnickom pôvode, veku, sociálnom postavení, pohlaví alebo sexuálnej orientácii. O príslušnosti ľudí k menšine informuje iba v prípade, že táto informácia je v kontexte daného príspevku relevantná.“
A jedna krátka, ale podstatná veta: „Novinár používa vždy primerané výrazové prostriedky.“
Pokračujeme s prístupom novinárov ku zdrojom. Novinár smie zdroje získavať len bez skrývania svojej totožnosti a príslušnosti k danému médiu. K osobám, „ktoré nemajú skúsenosti s komunikáciou s novinármi, neuvedomujú si dôsledky svojho konania, alebo sa ocitli v obzvlášť zložitej životnej situácii„, čo sa viaže najmä na obete alebo svedkov trestných činov, alebo iných stresových situácií, sa musí správať ohľaduplne.
Deti a mladistvých smie novinár využívať ako zdroje len výnimočne s ohľadom na ich nedokončený emočný vývoj. Keďže sme školský časopis a väčšina našich žiakov sú mladiství, myslím si, že sa môžeme považovať za výnimočný prípad.
Ak sa respondent pokúsi zmeniť svoje rozhodnutie o zverejnení informácií, ktoré od neho boli získané, novinár nie je povinný poslúchnuť.
Za mimoriadnych okolností (ak nebolo možné verejné záujmy naplniť iným spôsobom) smie novinár použiť aj inak nedovolené prostriedky, ako skryté kamery a mikrofóny, dôverné alebo neoverené zdroje a informácie od osôb a o osobách s chráneným súkromím. Toto použitie musí byť schválené najvyššou úrovňou redakcie, čo je v našom prípade pani učiteľka Ďuricová, aj keď pochybujem, že na to dostaneme príležitosť. 🙂
Ďalej vzťah novinára a redakcie. Redakcia je povinná dohliadať na dodržiavanie tohto kódexu a zabezpečiť svojim novinárom primeranú právnu ochranu. Novinára redakcia nesmie nútiť k stanoviskám odporujúcim jeho svedomiu. Redaktori v riadiacich pozíciách nesmú novinárov diskriminovať na základe príslušnosti k akejkoľvek menšine.
Pravidlá má aj vzťah medzi novinárom a jeho kolegami. Novinár nesmie vydávať cudzie diela za svoje vlastné. Médiá musia byť upozornené ak novinár vydáva rovnaký príspevok vo viacerých médiách, alebo ak dvaja novinári spoločne vytvoria rozhovor, ale každý ho pre svoje médium označí len svojím menom. Novinár musí zverejniť neetické alebo protiprávne správanie svojich kolegov.
Ďalší článok sa týka cenzúry, začína jej definíciou („Cenzúrou sa rozumie obmedzenie, zámerné skreslenie, alebo nezverejnenie informácie, zvukového, obrazového alebo zvukovoobrazového záznamu, ak k nemu došlo z politických, ekonomických či osobných dôvodov.„), a pokračuje priamym zákazom. Úpravy z hľadiska významu, presnosti a zrozumiteľnosti sú povolené.
Deviaty a desiaty článok sú Pristúpenie ku kódexu a Prechodné a záverečné ustanovenia.
Tak, a to je všetkých desať článkov Etického kódexu novinára, zhrnutých v jednom článku Journalu. Dúfam, že moji kolegovia sú si vedomí svojich povinností, a budú dodržiavať pravidlá. Predsa len, ako som už vravela, sme len pár krokov od profesionálnej žurnalistiky. 😉
Zdroje:
ssn.sk/eticky-kodex-novinara/
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDurnalistick%C3%A1_etika
https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/kraj-platil-za-oslavne-clanky-o-haskovi-urad-utratil-statisice-na-parlamentnich-listech_201608041255_pholinkova
https://www.google.com/url?sa=i&url=https%3A%2F%2Fcharitydigital.org.uk%2Ftopics%2Fis-charity-journalism-fading-9286&psig=AOvVaw0L1ScUJ1masYmodo8yCdbS&ust=1714132953871000&source=images&cd=vfe&opi=89978449&ved=0CBIQjRxqFwoTCPCWspep3YUDFQAAAAAdAAAAABAE