Autorka recenzia: Terézia Smiešková, 2.AG
Divadelná hra Spaľovač mŕtvol na doskách Slovenského komorného divadla podľa rovnomennej predlohy Ladislava Fuksa. Novela bola v roku 1968 sfilmovaná.
Novela sa odohráva v Prahe v tridsiatych rokoch 20. storočia a sleduje, ako ľudia menia svoje myslenie pod vplyvom nacizmu. Hlavnými témami sú vplyv ideológie na ľudí a koncept smrti. Príbeh sa zameriava na psychológiu postáv a odmieta jednoduchý pohľad na svet. Hlavná dejová línia sleduje vraždu, ktorej motivácia súvisí s ideológiou a politickým smerovaním doby. Tento literárny žáner, známy ako druhá vlna vojenskej prózy, sa snaží hlbšie pochopiť psychológiu a morálne dilemy ľudského správania s menším odstupom od konca druhej svetovej vojny.
Spracovanie divadelného diela, ktoré trvalo 110 minút, sa mi veľmi páčilo. Táto divadelná hra vo mne vyvolala trošku dojem úzkosti a strachu, ktorý aj mala. Vyvolala taktiež veľa rôznych myšlienok na zamyslenie, priblížila mi viacej nacizmus a taktiež mi ukázala, ako vedia byť ľudia necitliví, aj keď ide o vlastnú rodinu. Ľudia celkovo myslia vo veľkom iba na seba a spravia hocičo kvôli svojmu menu.
Prejavy hercov ma veľmi nadchli a zaujali na divadelnej scéne. Bola som trošku zaskočená, keď som si na javisku našla svojich dvoch známych, čo mi dodalo ešte väčšiu radosť pri sledovaní predstavenia. Ich výkony ma nadchli a nevedela som odtrhnúť oči od ich hry. Bolo úžasné vidieť, ako sa vžijú do svojich postáv a prinášajú emócie do hry. Ich talent a vášeň pre herectvo ma naozaj očarili. Divadelná atmosféra a energia, ktorú celkovo všetci herci vytvárali na pódiu, ma naozaj zaujala a zanechala vo mne silný dojem.
Uplne ma pohltilo prostredie a kulisy. Bolo to fascinujúce spojenie industriálneho a vojnového dizajnu, ktoré vytváralo jedinečnú atmosféru a dojem. Priestor bol plný histórie a nostalgických pocitov, až som sa cítila, akoby som sa ocitla v inom čase a mieste. Kulisový návrh bol veľmi dobre premyslený a perfektne zapadol k atmosfére predstavenia. Najviac sa mi páčili koľajnice na zemi, ktoré slúžili na viacero úloh, zrkadlo v rakve vďaka ktorému bolo vidieť dnu na „mŕtvolu“ a plastovú, obrovskú, priehľadnú kocku v ktorej sa odohávalo mnoho scén. Celková estetika divadelného priestoru ma úplne pohltila a dodala predstaveniu ďalšiu vrstvu autenticity a emócií. Bolo to pre mňa nezabudnuteľné zážitok sledovať divadelné predstavenie v takomto špeciálnom a atmosférickom prostredí.
Príbeh o Kopfrklinglovi je akoby zrkadlom, ktoré nás núti zamyslieť sa nad vlastnými vnútornými konfliktmi a zápasmi so životom a smrťou. Fuksov príbeh o spaľovačovi mŕtvol je jedinečným pohľadom do duše človeka na pokraji zrútenia a hľadaní ľudskej podstaty v krutosti a temnote. Temné a mystické prostredie, náhľad do tajuplného a nečistého sveta, ktorý stvára Kopfrkingel so svojimi vnútornými démonmi. Každá scéna Fuksovej novely je preniknutá atmosférou napätia a psychologickej intenzity, ktorá neopustí diváka ani po dopozeraní hry. Spalovač mŕtvol je dielom, ktoré načrtáva nielen individuálny príbeh pána Kopfrkingla, ale aj širší kontext existenciálnych otázok a reflexie nad morbídnym aspektom ľudskej existencie. Túto divadelnú hru by som odporučila všetkým, ktorí sa zaoberajú takýmito myšlienkami. (Len opatrne v prípade citlivejšej povahy.)
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.