Nórske drevo (knižná recenzia)

Autorka: Sofia Matušková, 3.BG

Nórske Drevo je román od japonského spisovateľa Haruki Murakamiho, ktorý sa odohráva v Japonsku v 60. rokoch 20. storočia a sleduje hlavného hrdinu Toru Watanabeho, ktorý sa snaží zvládnuť výzvy mladej dospelosti.

Toruov najlepší kamarát Kizuki tragicky spácha samovraždu, keď majú 17 rokov a necháva po sebou Torua a Kizukiho priateľku Naoko, ktorých jeho smrť extrémne poznačí. Keďže Kizuki bol jeho jediný priateľ, Toru sa uzavrie do seba a má problém nadviazať hodnotné vzťahy s ostatnými. Keď sa Toru po rokoch znova stretne s Naoko, zistí, že ho priťahuje a je jediná, ktorá ho chápe, no ich vzťah je veľmi komplikovaný a ich duševné problémy tomu nepomáhajú.  Naoko je prijatá do mentálneho inštitútu a zároveň sa Toru zapletie s Midori, temperamentnou spolužiačkou. Zatiaľčo Naoko bojuje s problémami duševného zdravia, Toru sa ju snaží podporiť, no nevie ako. Cez leto pri jeho návšteve v mentálnom inštitúte sa zdá, že Naoko sa polepšilo, no so zimou prichádza aj smrť. (trošku spoiler)

V Nórskom dreve sa Murakami zaoberá mnohými témami, niektoré ťažšie ako ostatné. Ponúka hlboké reflexie o láske a vzťahoch, ich zložitosti a rôznych foriem lásky. Najdominantnejšiou témou je však smrť, smútok a osamelosť. Smrť sa ako keby vznáša nad celým príbehom, postavy zápasia so stratou milovaných a nevyhnutnosťou smrti.

Príbeh je plný nečakaných zvratov a prekvapení, čo udržuje čitateľa napätého až do poslednej stránky. Rozvoj postavy je súčasťou príbehu. Hlavné postavy sa menia či už vplyvom času, skúsenosťami s ostatnými, ale taktiež stratami, cez ktoré sa musia posunúť. Murakami používa mnoho symbolov, najvýraznejším je asi počasie a zmena ročných období, ktorú spája s duševným stavom postáv. 

Môj názor: Marukami je jeden z mojich najobľúbenejších autorov. Jeho písanie mi vždy prinesie zvláštny komfort, možno aj tým, že sa zaoberá “reálnymi” témami. Nebojí sa povedať veci na rovinu. 

Dej tejto knihy nie je až tak veľmi dynamický, skôr sa sústredí na emócie a myšlienky. Určite to nie je kniha pre každého a treba byť v určitej nálade, aby ste si jej čítanie užili naplno. Ja osobne si takmer nikdy nepodčiarkujem v knihách, ale pri tejto je opak pravdou. Na každej strane je podčiarknutá minimálne jedna myšlienka/sekcia. Takže určite by som túto knihu odporúčila, ale iba určitej skupine. Je podľa mňa skvelá pre mladých ľudí alebo tých, čo si prechádzajú ťažkým obdobím.