Dňa 25. 10. sa na našej škole opäť konala Noc jazykov. Predstavili sa nám rôzne jazyky, formou literárnych diel, kultúry, tanca a gastronómie. Učitelia ukázali schopnosti svojich žiakov, my žiaci sme sa predviedli, prváci určite budú mať výber druhého jazyka o niečo jednoduchší, a hlavne sme sa všetci dobre najedli. Táto akcia nám priniesla radosť, kultúrny zážitok, ale organizátorom a účinkujúcim určite aj veľa stresu.

Hlavným bodom bola cudzojazyčná literatúra. Na ruštine sa čítala poviedka Dôstojnícky opasok z autobiografickej zbierky Чемодан – Kufor – Sergeja Dovlatova. Pre angličtinu bol vybraný román The Outsiders od S. E. Hintonovej, jeden z prvých YA románov. V španielskej miestnosti sa čítali dve básne, Noche Serena – Jasná noc – od Luisa de Leóna a Noche Oscura – Tmavá noc – od svätého Jána z Kríža, obe s tajomným nádychom. Piataci na nemčinu vybrali Die gar traurige Geschichte mit dem Feuerzeug – Naozaj smutný príbeh o zapaľovači – a aj ju výborne zahrali. Vo francúzštine sa čítala emotívna záverečná pasáž z Notre-Dame de Paris – Chrámu Matky Božej v Paríži – od Victora Huga.

O program však bolo postarané aj počas prestávok. Najskôr nám francúzštinári predviedli trochu netradičnú, ale veľmi zábavnú, verziu kankánu. Po nich nám nemčinári predviedli polku (a viacerých z nás do nej aj zapojili). Počas španielskeho programu sa tiež tancovalo, ale aj hralo a spievalo. Nakoniec prišla angličtina, kde sme my, druháci, pod vedením pani učiteľky Lackovej predviedli (tu sa objavuje ten stres) prekvapivo rýchlo nacvičenú Summer Nights z Pomády. Nesmieme zabudnúť ani na knižnú burzu, ktorá prebiehala počas celého podujatia. Predajom kníh za symbolické ceny sa podarilo zarobiť sumu 38,50 €, ktorá bude použitá na nákup literatúry (učebnica, slovník, časopisy alebo niečo podobné), ktorú poslúži pri výučbe cudzích jazykov.

Je pravda, že čítanie básne v jazyku, ktorý až tak dobre nepoznám (a hlavne pred ľuďmi) ma celkom stresovalo, tak isto ako rýchly tréning choreografie na Pomádu a rýchle prezliekanie z červeno-čierneho do žltého a naspäť, ale aj popritom sa mi podarilo si večer užiť. Dúfam, že aj vám.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
Kto som?
Kto som?
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
S nosom v knihe