Milí čitatelia Journalu,
v minulom čísle sme vám predstavili prvý stupeň našej školy a doplnili sme to nejakými zákulisnými informáciami. Teraz prišiel rad na druhý stupeň, ktorý je pre väčšinu z vás asi veľmi dobre známy 😉.
Druhý stupeň bol otvorený v roku 2008, vtedy si sadli do lavíc prví piataci. V súčasnosti má druhý stupeň 12 tried.
Ďalej by sme vám radi povedali niečo o tom, ako druhý stupeň vlastne funguje. Začína piatym ročníkom, keď sa na každého žiaka zosype množstvo nových predmetov, z ktorých si každý asi najlepšie pamätá geografiu, techniku a biológiu. O rok neskôr pribúdajú fyzika spolu s občianskou náukou a v siedmom ročníku sa žiaci konečne dočkajú chémie a prvých výberových predmetov. Pre niektorých je to splnený sen, pre iných nočná mora. 🙂
Piataci, ôsmaci a deviataci sa učia v hlavnej budove, siedmaci majú triedy v Biblickej škole a šiestaci sú v Zborovom dome. Presúvanie medzi budovami zabezpečuje vyučujúcim pravidelný pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu. 🙂
Deviataci, ako žiaci ktorí opúšťajú základnú školu, majú veľa zážitkov a pocitov. My by sme vám radi niektoré ich postrehy predstavili.
Prechod z prvého na druhý stupeň:
Ja druhý stupeň vnímam ako veľké dobrodružstvo a veľa zážitkov. Keď som prvýkrát prišla do piateho ročníka, cítila som sa ako veľká „druhostupniarka“, ale to som ešte nevedela, čo ma čaká.“
Nové povinnosti, predmety a budovy:
„Prišli nové predmety, ktoré sme nepoznali (biológia, geografia) a hneď sme ich začali nenávidieť.“ (aspoň niektorí z nás)
Učitelia:
„Napriek ich málu voľného času si nás vždy vypočujú.“
„Na každej hodine iný učiteľ.“
„Príprava na T9, milujeme našu matikárku Evku Uličnú (hneď nám ide matematika lepšie).“
Výsledný dojem:
„Prežili sme si toho veľa. Výlety, zostupy či pády, ale nesieme si v srdci veľa zážitkov a vedomostí.“
Navštívili sme aj šiestakov. Zaujímalo nás, ako sa im žije v Zborovom dome. Podmienky tam podľa nich nie sú vždy najlepšie, ale pozitívami nešetrili – dobre sa tam kúry, majú stále teplo, blízkosť telocvične na pár krokov, veľké triedy, málo schodov. Okrem iného sa tam cítia bezpečne, pretože na oknách majú mreže. 🙂
Tieto výhody vyrovnávajú mínusy, ako je nejaká tá odpadávajúca kľučka na dverách či chýbajúci zvonček. Pokiaľ tam neostanú do deviateho ročníka, pobyt na tejto
„planéte“ môže byť pre žiakov zaujímavým spestrením. 🙂
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám štrnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe