Autorka recenzie: Magdaléna Pastieriková, 1.AG
„Diaľnica D1 je najvýznamnejšia a súčasne aj najdlhšia slovenská diaľnica, ktorá po svojom dokončení spojí Bratislavu so Záhorom v blízkosti štátnych hraníc s Ukrajinou.“ Znie krátka definícia po vyhľadaní výrazu D1 na internete.
Najvýznamnejšia a najdlhšia diaľnica na Slovensku. Tepna, spojnica, riešenie mnohých dopravný a infraštruktúrnych problémov ostáva stále nedostavaná už od roku 1993. Už od roku 1993 Slovákom tvrdia, že bude dostavaná najneskôr o štyri až sedem rokov. Niektorí D1 zaradujú medzi novodobé divy sveta. V konečnom dôsledku je naozaj obdivuhodné, že za tridsať a viac rokov nebola jedna, nie príliš veľká krajina schopná postaviť spojnicu dvoch najväčších miest. No, čo by bolo lepším námetom na divadelnú hru ako mnohými nepochopený div sveta.
Autor Ján Brutovský, túto trpkú, no pravdivú skutočnosť zhmotňuje v texte. V texte, ktorý nemá finálnu podobu, lebo predmet, ktorého sa ten text dotýka, tiež nemá finálnu podobu. S týmto „rozostavaným“ textom ladí aj scénografia. Akoby sa v procese výroby kulís a scény odohráva lyricko-dramatický výstup. Kostýmy dopĺňajú atmosféru rozostavaného diela. Pracovné montérky, rustikálne prvky miešajúce sa s ľudovými aspektami odrážajú miešanie dvoch slovenských kultúr. Ľudovú kultúru a kultúru hľadania dočasného riešenia.
Použitie klasických slovenských diel, poukazuje na novovytvorenú tradíciu. Mystifikovanie diaľnice D1 a jej zavedenie do folklóru. Anonymné postavy len vypovedajú príbeh z pohľadu diaľnice, našej krajiny a koniec koncov aj tých, čo si to pamätajú. Sú to iba časové úseky, významné udalosti a podstatné fakty z existencie diaľnice. Styčné body vzostupu a pádu výstavby. Ide v podstate o povesť či legendu. „Predchádzajúca vláda a nasledujúci termín.“ Je veta, ktorá je v inscenácií (i v skutočnosti) rozprávaná len ako rozprávka.
Samotná inscenácia je rozdelená do ôsmych výstupov: Invokácia, Termín, Svetlo na konci tunela, Vyprázdňovanie, Amnézia, Dopad, Vymrštenie a Dziny. Každý z týchto výstupov berie na seba inú tvár. Tvár Mateja Babeja, Tomáša Mischuru, Aleny Pajtinkovej, Barbory
Palčíkovej, Nadeždy Vladařovej a Daniela Žulčáka. Ako som už spomínala, nejde o presne definované postavy. Skôr o situáciu či spoločenskú náladu v danom časovom úseku výstavby.
Rovnako zachytávajú politickú situáciu a problémy zabraňujúce dokončeniu diaľnice. V úvode sa dozvedáme pôvod nápadu o diaľnici a jeho prvotné problémy. Zo začiatku prevažuje relatívne pozitívna, mierne ironická emócia, ktorá sa až neskôr mení na trpkú. Počas inscenácie, v jadre, prechádza emócia k hnevu a satirizovaniu. Naozaj neutešená situácia na Slovensku je predmetom sarkazmu a výsmechu. Jednoduché prerozprávanie udalostí samo o sebe umocňuje pocit absurdnosti. Ku koncu inscenácie opúšťame prostredie stavby a presúvame sa do nereálneho, ľudového prostredia. Do utópie (z hľadiska dopravy), ktorá dobovo zapadá pred industriálnu revolúciu.
Ako pravidelná návštevníčka SKD po niekoľkonásobnom zhliadnutí inscenácie D1 vrelo odporúčam každému. O hereckých výkonoch sa nemusíme ani baviť. Priamočiarosť a zároveň genialita scény krásne dopĺňa v podstate tragikomický text. Nie je podstatné či si pamätáte alebo poznáte históriu diaľnice. Ja sama som mladšia ako naša diaľnica a ani som ostro nesledovala politiku okolo výstavby. Slovenská D1 je fenomén, ktorý ma podvedome sprevádza odmalička. Práve návšteva divadelnej hry mi priblížila a objasnila situáciu a pomohla pochopiť problém zo strany ľudu a davovú nespokojnosť. Inscenácia nie len poúča o skutočnosti, ale aj ponúka politickú satiru, ktorá je vždy potrebná. Nezáleží na politickom systéme, dobe a ani vyspelosti krajiny. Odraz politiky v spoločnosti je kritický pre rozvoj krajiny a národa. Rozvoj však stojí na vzájomnej kooperácii národa a politikov.
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe