Autorka: Daniela Wänkeová, I.AG
Mám staršieho brata a vždy som prichádzala do kontaktu s jeho spolužiakmi a kamarátmi. Na gymnáziu, počas jeho štúdia, som sa niekoľkokrát stretla s jeho dobrým kamarátom Tomášom Meriačom, ktorý ma zaujal predovšetkým tým, že išlo o cyklistu, trénoval s Petrom Saganom, reprezentoval Slovenskú republiku v cestnej cyklistike a jeho výkony sme sledovali aj v TV. Vždy som sa ho chcela spýtať na pár vecí a tak som využila možnosť urobiť s ním interview.
Prečo si sa vrcholovo venoval práve cyklistike a kto ťa prvotne priviedol k tomuto športu?
K cyklistike ma priviedol môj otec, ktorý sa jej tiež kedysi venoval. Nejako automaticky som ju uprednostňoval pred inými športmi a to je dôvod, prečo som sa jej začal venovať vrcholovo.
Kde si začal svoju cyklistickú kariéru?
V tíme KPHC Turčianske Teplice, pod vedením trénera Petra Vričana.
Koľko rokov si sa vrcholovo venoval cyklistike?
S cyklistikou som začal, keď som mal osem, ale vrcholovo som sa jej začal venovať až od dvanástich, keď som prestúpil do tímu CyS Žilina. Takže vrcholovo osem rokov.
Venoval si sa aj iným športom počas tohto obdobia?
Keď som ju robil vrcholovo, tak iba počas zimnej prípravy, keď sme mali tréningy zamerané n
a všeobecnú prípravu. Bolo to napríklad bežecké lyžovanie, skialpy, beh, turistika, plávanie, posilňovanie a tiež sme zvykli hrávať hokej a futbal. Ale počas sezóny len cyklistike.
Keby si sa mal venovať inému športu, aký by to bol?
Baví ma veľa iných športov, ale neviem odpovedať, ktorý by to bol. Možno biatlon, ale nemám rád, keď treba ísť na tréning a vonku je moc chladno. 😀
Ako si dokázal skĺbiť vrcholovú cyklistiku a strednú školu?
Nebolo to vôbec jednoduché. Pomohol mi k tomu aj individuálny plán, ale do školy som sa snažil chodiť čo najviac, aby som nemusel veľa dobiehať. A musel som tomu, samozrejme, veľa obetovať, popri športe a štúdiu mi prakticky neostal čas na nič iné.
Aký bol na strednej škole tvoj najobľúbenejší predmet (okrem telesnej a informatiky)?
Mal som rád prírodovedné predmety. Najviac zaujímavou bola pre mňa fyzika.
Prečo si s cyklistikou skončil?
Nebol som presvedčený, že by som sa dostal do nejakého lepšieho zahraničného tímu, kde by som sa dokázal cyklistikou uživiť. A keby sa mi to aj podarilo, po skončení s cyklistikou by som mal vyštudované iba gymnázium, preto som pred športom uprednostnil radšej vysokú školu, bola to stávka na istotu.
Akých pretekov si sa zúčastnil ako reprezentant Slovenskej republiky?
Nebolo ich málo. V reprezentácii som bol od dvanástich až kým som neskončil, za ten čas som sa zúčastnil rôznych pretekov v cestnej a horskej cyklistike. Z tých najprestížnejších to boli rôzne svetové poháre, medzi nimi napríklad juniorský U23 Gent-Wevelgem, juniorský Paríž-Roubaix alebo Závod míru v Terezíne. Zo šampionátov v cestnej cyklistike to boli MS v Bergene (2017), ME Herningu (2017) a ME v Zlíne (2018). V horskej cyklistike MS v Lenzerheide (2018), ME v Grazi (2014, 2015, 2016, 2018), ME v Darfo Boario Terme (2017) a ME v Brne (2019). Najväčšie podujatie, ktorého som sa zúčastnil boli Olympijské hry mládeže v Buenos Aires (2018).
Aké si dosiahol najlepšie výsledky?
Na zahraničných pretekoch sa mi nedarilo tak ako som očakával. Tam asi nemám nejaký výraznejší úspech spomedzi ostatných.
Keby sa dalo, vrátil by si sa k vrcholovej cyklistike?
Nie. Keď už viem, koľko času to zaberie, a aké je to náročne po mnohých stránkach, tak som rád, že som si vybral inak.
Ktoré krajiny si vďaka cyklistike navštívil?
Česko, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko, Chorvátsko, Grécko, Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko, Belgicko, Holandsko, Dánsko, Luxembursko, Španielsko, Taliansko, Nórsko, Argentína.
S kým najzaujímavejším si sa počas svojej kariéry zatiaľ stretol? Pri akej príležitosti?
Stretol som viacero zaujímavých ľudí, hlavne športovcov z rôznych odvetví. Predovšetkým množstvo profesionálnych cyklistov. S niektorými z nich som aj pretekal, ako napríklad Remco Evenepoel, aktuálny majster sveta v cestnej cyklistike. Najznámejší z nich v našej krajine je určite Peter Sagan. S ním som sa stretol viackrát, ale asi najzaujímavejšie stretnutie s ním bolo počas MS v Bergene, keď sme priamo v jeho apartmáne oslavovali jeho tretí titul majstra sveta.
Ako vyzeral tvoj tréningový program?
Jedným slovom rôzne. Líšilo sa to podľa toho, aké preteky práve nasledovali a ako boli dôležité. Ale počas roka to vyzeralo približne tak, že od januára do marca sme jazdili objemy. Väčšinou niekde v teple (Španielsko, Taliansko, Chorvátsko). Tréningy boli dlhé a išlo o to nabrať hlavne vytrvalosť. V marci sme už mávali prvé preteky, vtedy sa začalo viac pracovať na sile a rýchlosti. Potom to záležalo od toho, kedy sme mali vrcholy sezóny, ako napríklad majstrovstvá republiky, svetové poháre alebo ME a MS. Na cyklistike je náročné to, že sezóna je veľmi dlhá a nedá sa byť vkuse v najlepšej forme. Preto bolo ťažké vedieť si to načasovať podľa pretekov a tréningový program kvôli tomu vyzeral takmer každý týždeň inak.
Koľko najviac kilometrov si prešiel v jeden deň?
Typická otázka laikov :D. Najdlhší tréning, ktorý mám uložený na Strave má 201 km.
Aké je tvoje obľúbené jedlo a najobľúbenejší nápoj?
Najobľúbenejšie jedlo nemám, mám toho rád veľa a záleží, na čo mám práve chuť. Ale vo všeobecnosti mám rád pikantné jedlá. Z nápojov je to čistá voda, sladké nápoje moc nemusím, ale okrem vody si rád dám pivo. Najviac mi chutí pšeničné.
Dával si svojim bicyklom nejaké mená?
Nikdy mi to nenapadlo. 🙂
Koľkými jazykmi hovoríš?
Z cudzích najlepšie anglicky, viem sa pomerne dobre dohovoriť nemecky a počas kariéry som sa naučil aj základy španielčiny a pokúšal sa aj o nórčinu, ale z nej nedám už ani 10 slov. A ak sa to počíta, tak aj čeština, keďže teraz študujem v ČR.
Aký najzaujímavejší zážitok si v súvislosti s cestovaním a pretekmi zažil?
Zážitkov bolo veľa, to je na samostatnú tému. Práve zážitky a spomienky sú pre mňa to najcennejšie, čo mi cyklistika dala.
Čo by si odkázal mladším nádejným cyklistom/cyklistkám, ktorí/ktoré by sa chceli vydať na podobnú športovú dráhu ako ty?
Nebrať to príliš vážne a hlavne si to užívať. V mládežníckych kategóriách nejde v podstate o nič. Teraz vidíme veľa rodičov ako sa snažia, aby bolo ich dieťa najlepšie za každú cenu, kupujú mu najdrahšie vybavenie a snažia sa čo najviac priblížiť profesionálom. Ale nie je to podľa mňa správne. Takto mu skôr vedia ublížiť, šport má deti v prvom rade baviť. Ten u koho to vydrží a bude na sebe pracovať, to môže dotiahnuť ďaleko. Rozhodujúce sú výsledky na konci mládežníckych kategórií, podľa ktorých si vás vedia vybrať ďalšie tímy. Nikoho nebude zaujímať, že ako 13-ročný ste vyhrali majstrovstva republiky s 20-minútovým náskokom. A veľmi dôležité je nezabúdať popri športe aj na školu. So športom to nemusí vyjsť, môžete sa zraniť a byť nútený skončiť, ale keď si vzdelaný, ľahšie sa uplatníš niekde inde.
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe