Autorka: Magdaléna Pastieriková, I.AG
Prvý ročník gymnázia. Nový priestor, noví ľudia. Pravda, pre niektorých staronový priestor a staronoví ľudia. Nič to nemení na tom, že aj známe tváre sú akési iné vo svete gymnazistu. Niektorí z nás sa dokonca musia každý týždeň dočasne odsťahovať z domu a bývať na internáte či dochádzať vlakom. No, skrátka, zmena nad zmenu a chaos nad chaos.
Ak by nebolo brilantného nápadu zvaného EGMT Camp, neviem, či by mnoho z nás (prvákov) prežilo prudký začiatok. Najprv sme sa stmelili ako kolektív, pochopili základné pravidlá a požiadavky a až potom nás vypustili do vyučovacieho procesu. Myslím, že to ušetrilo aspoň nejaké nervy a starosti našim pedagógom. Zároveň sme sa mohli lepšie spoznať aj s našimi triednymi pani učiteľkami, pani farárkou Bosákovou, pani psychologičkou, s Julie, pánom učiteľom Hroboňom, dokonca aj s pánom riaditeľom Sopoligom. Nesmieme zabúdať ani na úžasných Peer ministry, ktorí boli akýmsi spojovacím mostom medzi nami, nováčikmi a už zabehnutým systémom. Nehovorím už ani o tom, akým boli všetci neskutočným zdrojom inšpirácie a humoru.
V Kľačne sme boli rozdelení do troch tímov. Modrý, zelený a oranžový. Medzi sebou sme súperili v tom, kto nazbiera viac bodov a vyhrá. Bodované boli rôzne činnosti – od upratovania izieb, cez služby, až po súťažné úlohy. No, trošku zdravej rivality nikdy nezaškodí. Aj keď víťazstvo nebolo primárnym cieľom, jeden z tímov vyhrať musel.
Konkrétne oranžový – s úžasnou kapitánkou. To však nie je podstatné. Podstatné bolo, že sme sa dokázali zomknúť ako tím a spoločne zabojovať. Nemajte však pocit, že sme sa tam iba ulievali. Mali sme aj hodiny angličtiny. Je pravda, že boli zväčša brané zábavnou a hravou formou, ale to neznamená, že neboli užitočné. Základný cieľ bol spoznať sa navzájom, ale vďaka vytváraniu portfólia, písaniu listu
svojmu budúcemu ja či vytváraniu svojich profilov, sme spoznali aj sami seba. Ja som samú seba lepšie spoznala aj pri ľahších športovejších aktivitách a ešte raz som si ujasnila, že šport nebude moja budúcnosť. Musím priznať, že aj mňa tieto aktivity bavili. Či už išlo o rozmotávanie ľudského uzla, hľadanie a následné skladanie slov alebo o aktivity s Julie a Peer ministry. Človek nemal čas sa nudiť. Hoci som sa pre zranenie nemohla plne zúčastniť všetkých aktivít, nebola som nikdy úplne vynechaná. O naše vnútro bolo tiež výborne postarané. Nie len čo sa týka kuchyne, ktorá bola mimochodom úžasná, ale pomohli aj ranné stíšenia, ktoré nás povzbudili do nového dňa.
Večer nás zase zaujali prednášky o škole a jej poslaní alebo o našej vlastnej osobnosti. Skrátka, boli sme preskúmaní z každej strany a uhla.
Celé toto malo vyvrcholenie v záverečný večer. Išlo naozaj o všetko. Samozrejme, nie naozaj, ale práve v tom momente so mnou tak lomcoval adrenalín, až sa mi zdalo, že hej. V posledných troch úlohách sme naozaj mohli predviesť svoje schopnosti a strápniť sa pre väčšie dobro. Pohybovanie keksíkom po tvári bez rúk a chubby bunny boli bláznivé a celé to zaklincovala úloha, ktorá nás naučila vážiť si šťastie. Hod mincou o body. Niekoľkodňovú snahu celého tímu mohol v okamihu zničiť obyčajný kus kovu. Celkom známa situácia v živote.
Každý, kto bol prvákom na našom gymnáziu a zažil kemp, pevne verím, je vďačný za ten čas. A budúci prváci a účastníci kempu – tešte sa!
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe