Lyžiarsky výcvik ôsmakov

21.2.2022 – 25.2.2022 boli dni, počas ktorých sa 8. ročník zúčastnil lyžiarskeho výcviku v lyžiarskom stredisku na Kubínskej holi nachádzajúcej sa v pohorí Oravská Magura. Tá nám ponúkla svojich 14 km zjazdoviek, medzi nimi aj freeride zjazdovky, ktoré sme mali možnosť vyskúšať. A síce sme mohli chodiť len vlekmi, ukázalo sa, že to nie je až taká nevýhoda – vyviezli sme sa až na samý vrchol vo výške 1 396 m. n. m., kde sa nám ponúkol pohľad na Západné Tatry a Chočské vrchy. 

Počas piatich dní strávených v tomto stredisku nás prevádzala p. uč. Paulíková a p. uč. Štubňa a Raček. Lyžiarskeho kurzu sa ujala lyžiarska spoločnosť FatraSki a odtiaľ inštruktori: Viky, ktorá sa postarala o začiatočníkov v lyžovaní; Martin, ktorý sa popasoval s pokročilými lyžiarmi; Pablo, ktorý mal skupinku začiatočníkov v snowboarde a Marcel, ktorý zdokonaľoval snowboarding pokročilých. Myslím, že môžem za všetkých povedať, že sme si každého z nich obľúbili a týmto by sme sa chceli aj poďakovať. Ďakujeme, že ste nás naučili lyžovať/snowboardovať či zdokonalili našu techniku. Naučili sme sa niečo nové a to teraz môžeme využívať nielen v súťažnom, ale aj v rekreačnom smere. A napokon – ďakujeme, že ste to s nami vydržali. Väčšinu času je táto schopnosť viacerými ľuďmi považovaná za umenie. 😉

Ako ale prebiehal tento športový týždeň? Tu je zoznam perličiek:

  1. Začnime pekne poporiadku a to cestami autobusom – ďakujeme hlavným DJ-om Ondrejovi a Samovi, ktorí nám väčšinu času pílili svojím playlistom uši, no 11/10 bodov získava pieseň od Gipsy Čáve – Si moja hviezda.
  2. Na vrch kopca vedú dva vleky – aby ste sa dostali úplne hore, potrebujete prestúpiť. Druhý vlek ide cez veľmi strmý úsek, kde väčšina z nás prvýkrát popadala ako hrušky. K tomu, že sme tam boli práve, keď zastavili vlek a zostali visieť na tom strmáku, sa radšej vyjadrovať nebudeme. 
  3. Keď už sme pri tom padaní – freeride zjazdovky sú čisté zlo. Sú tam tzv. bubny a nie sú upravené, čiže ak tam ste nehodili držku, máte od nás rešpekt. (Z nás popadali všetci.)
  4. Našli sme si na svahu nejakých kamarátov? Skupina pokročilých v snowboarde vraj áno – Ivana zo Sučian zhruba v našom veku, ktorý im vždy pomohol pri pádoch. Ak toto čítaš, ďakujeme za pomoc!
  5. Opäť nadviažem na skupinu pokročilých snowboardistov – táto skupina najviac chodila cez lesy, kde sa teda diali veci. Najčastejším úkazom bol pád/zaseknutie medzi stromami. Našťastie nedošlo ku žiadnemu zraneniu, ale pri rozprávaní týchto historiek sa viacerí z nás neraz od smiechu chytali za bruchá.
  6. Spýtali sme sa aj p. uč. Paulíkovej na jej zážitok. Paradoxne pre takmer všetkých „magický“ dátum 22.02.2022 bol pre ňu nezabudnuteľný, pretože sa pokašľalo viacej vecí – odtrhnuté viazanie na snowboarde, zlomená ruka (našťastie jediný vážny úraz za celý výcvik), stratený skipas, batoh odložený v inej lyžiarni, stratený klobúčik z palice a problémy so štartovaním autobusu pri odchode. 
  7. Pre pani učiteľku bol teda utorok deň, kedy sa kazilo, čo sa mohlo, no pre viacerých z nás to bola streda. Kritický tretí deň. Vtedy sme padali najviac. 😀 A mám taký pocit, že jeden z nás v ten deň pri páde ohol inštruktorovi Martinovi palicu. Našťastie, hneď na druhý deň priniesol novú. 
  8. Možno sa to nezdá, no aj tri hodiny lyžovania na vleku spravia veľký rozdiel, ako keby sme chodili lanovkami. To neustále státie nám spôsobovalo takú únavu, že sme skoro všetci v autobuse cestou domov zaspali ako bábätká.

Asi budem hovoriť za všetkých, keď poviem, že týchto päť spoločne strávených dní na svahu bola príjemná zmena po dvoch rokoch, kedy sme nemohli nikam chodiť. Načerpali sme mnoho skúseností, ale hlavne zážitkov a mali sme možnosť utužiť kolektív spoločným  športovaním.  Dúfam, že o pár rokov, keď si na tento týždeň spomenieme, vynoria sa nám len tieto vtipné a pekné chvíle spolu.