Komercia alebo niečo viac?

Každý z nás sa asi už stretol s menom Valentín. Je to netypické meno pre človeka, najmä v dnešnej „modernej dobe“, nie však pre názov dňa, ktorý už poznáme.  14. február sa preto stal dňom svätého Valentína. V ten deň sa preukazuje viac lásky či porozumenia medzi partnermi, priateľmi atď. Obyčajne sa nakupuje viac sladkostí v tvare srdca ako symbol lásky, darujú sa možno kvety, posielajú sa priania či dokonca zamilované páry si vyznajú lásku tak, že si dajú zámok najčastejšie na nejaké zábradlie – na moste, aby dobre držalo. Ide o pekné tradície. Vedeli ste však, že v skutočnosti nemajú žiadny súvis so skutočným Valentínom?

Na to, aby sme porozumeli, prečo je tento deň tak populárny, musíme sa pozrieť hlbšie do histórie, konkrétne do starovekého Ríma. Nachádzame sa v roku 269 nášho letopočtu v časoch rímskeho cisára Claudia II. Kresťanstvo bolo v tom čase už dosť rozšíreným náboženstvom, stále však nebolo oficiálne uznané a v očiach mnohých rímskych občanov, dokonca samotného cisára vzbudzovalo odpor a strach. V tom čase Rimania viedli mnohé vojny a bitky na Blízkom východe či Balkáne, neustále sa nachádzali vo vojnovom stave. Z historických prameňov vieme, že cisár Cladius II. bol schopným vodcom a vojakom, ktorý dal Rímu niekoľko víťazstiev. Možno sa pýtate ako teda súvisí tento dobyvačný  cisár s „nejakým “Valentínom? Na to, aby sme pochopili druhú  časť skladačky, musíme sa presunúť do centra Rímskej ríše, do Ríma. Na tie časy to bolo veľkolepé a moderné mesto, okrem toho bol aj sídlom  najdôležitejších častí  rímskej vlády  ako cisárov palác, senát a pochopiteľne armáda. Práve v nej sa začína celá legenda o Valentínovi.

Cladius veril, že láska oslabuje, a preto nechcel dovoliť svojim vojakom, aby sa ženili. Ženatých mužov nepovažoval za dobrých vojakov a jednoducho všetky sobáše zakázal. No a práve tu vystupuje do popredia náš Valentín. Pravdepodobne bol kňazom, ktorý aj napriek cisárovmu nariadeniu pokračoval v sobášení zamilovaných párov. Netrvalo však dlho a cisár ho nechal uväzniť. Legenda hovorí, že aj keď už bol v žalári, stále uzdravoval a liečil chorých a dokonca sa aj zamiloval do dcéry väzenského dozorcu, ktorej pred popravou stihol napísať ľúbostné prianie.

Valentín síce zomrel, ale jeho odkaz nie.  Jeho historickú, a z veľkej časti pravdivú, časť považujem za krajšiu a dôležitejšiu ako jeho dnešnú podobu. Samozrejme, nie je nič zlé na tom, aby sme sa obdarovali a spravili si pekný deň, ale neviem, či práve jeden v roku na to stačí. 🙂 Valentínove odhodlanie a v konečnom dôsledku láska mu vydržali dlho a nezlomilo to ani strach z istej smrti. Preto by sme možno mali brať tento sviatok skôr ako deň porozumenia a pomoci, ktorá je tiež prejavom lásky medzi nami všetkými. A na koniec, čo si myslíte, je Valentín komerčný sviatok alebo je v ňom niečo viac? Myslím, že po tom ako už príbeh poznáme, nebude problém zodpovedať na túto otázku. V každom prípade prajem nám i celej spoločnosti, aby sme mohli takých ľudí ako bol Valentín  spoznať a boli súčasťou našich životov.