Ako ďalej…

Autorka: Diana Urbáneková

Som pozorovateľ. Rada pozorujem ľudí, hlavne mojich spolužiakov. Zaujímam sa o ich správanie a pýtam sa otázky, aby som im lepšie dokázala porozumieť. U väčšiny z nich som si všimla akúsi nestabilitu, nekonzistentnosť, ľahostajnosť a nedostatok motivácie, dokonca až lenivosť. Ako štvrtáci, no určite aj iné ročníky, prichádzame k hranici životných rozhodnutí a konštatujeme, že by sme nemali byť v takomto stave. Naša budúcnosť by nám nemala byť ľahostajná, už sa nemôžeme riadiť modernými porekadlami “Nejako bolo, nejako bude” alebo “Jedna päťka, žiadna päťka”. Prečo to však stále robíme? Prečo sme došli do bodu v živote, kedy nám, mladým ľuďom, ktorí ešte neokúsili svet a nenačreli do hlbín dospeláckych problémov, je všetko jedno? Takáto má byť naša generácia? Naozaj takíto budú naši kolegovia v práci? Takíto budú naši partneri/partnerky?

Naše životy sa počas lockdownu zmenili. Museli sme si zvyknúť na neustálu prítomnosť súrodencov alebo rodičov, ktorí boli na home-office. Nemohli sme robiť veci, ktoré nás bavia. Viacerí z nás majú voľnočasové aktivity, ktoré tvarujú našu identitu a práve kvôli lockdownu sme ich nemohli vykonávať. Veľa samoštúdia, následných domácich úloh, preťaženého internetu, rodinných konfliktov a frustrácie z toho, čo všetko nemôžeme robiť nás dohnali do hnevu, depresie, straty motivácie a cieľov, rovnako ako aj lenivosti. Je ešte nejaká cesta, ako sa dostať do normálu, do toho, čo bolo predtým? Máme nejakú istotu, môžeme sa na niečo v tomto svete spoľahnúť? Chceme sa z tohto mentálneho dna zotaviť?

Veľmi dôležitou vecou v takomto stave je starostlivosť o seba a odbúranie stresu. Môžeš začať malými krôčkami, napríklad si sprav plnohodnotné jedlo, namiesto tých každodenných snackov, ktoré večeriaš, keď máš zapnutý Netflix. Môj tip – zahrň tam aj zeleninu alebo ovocie, ktoré ti pomôžu zlepšiť imunitu :D. Kvalitne si pospi. Každý si zaslúži mať poriadny spánok. Ideálnejšie by bolo, keby pred spánkom a po ňom aspoň 30 minút nescrolluješ Instagram alebo nepozeráš snapy. Skús namiesto toho robiť niečo iné, napríklad sa ponaťahuj, čítaj knižku, rieš rôzne hlavolamy alebo si naplánuj zoznam vecí, ktoré musíš spraviť. Ak ťa niečo trápi, neboj sa to niekomu povedať. Rodičom, súrodencovi, spolužiakovi, kamošovi. Školské psychologičky ťa tiež určite neodmietnu. Dokážu ti poradiť oveľa lepšie ako tvoji konzervatívni rodičia, sú skutočné odborníčky. Keď máš otázky ohľadom tvojej budúcej kariéry alebo výberu seminárov, neváhaj kontaktovať pani učiteľku Šuchovú, ktorá má na starosti kariérne poradenstvo. Na našej škole ti pomôže aj Peer Ministry skupina, obrátiť sa môžeš aj na nich. Taktiež sa môžeš aj modliť za svoju situáciu. Boh ťa rád po dlhej dobe znovu vypočuje.

Je veľa spôsobov, akými ti všetci dokážu pomôcť, no najprv si musíš položiť otázku: Naozaj sa chcem zlepšiť alebo som na to príliš pohodlný?